Futures, opcie, swapy. Znejú vám tieto názvy mierne exoticky? Nič sa nedeje, veď ide o najmladšie finančné nástroje. Pravdou však zostáva, že deriváty dnes tvoria neodmysliteľnú a veľmi obľúbenú súčasť finančných trhov. Pozrime sa, na akom princípe fungujú. Finančný derivát je založený na nejakom základnejšom finančnom nástroji, ktorý sa v tomto prípade nazýva podkladové aktívum. Hodnota finančného derivátu sa odvíja od hodnoty tohto podkladového aktíva, ktorým môže byť, napríklad, dlhopis alebo akcia. Medzi základné typy finančných derivátov patria futures, opcie a swapy.
Futures
Trh s futures vznikol v polovici devätnásteho storočia v Chicagu. Futures je špeciálnym typom forwardového kontraktu. Forwardový kontrakt je zmluva uzatvorená v danom časovom okamihu na dodanie tovaru k určitému budúcemu dátumu za cenu stanovenú v čase uzavretia zmluvy. Typickým forwardovým kontraktom môže byť, napríklad, zmluva uzatvorená na dodanie jednej tony cukru oddnes za rok za cenu 18 Sk za kilogram s platbou pri dodaní tovaru.
Futuritné kontrakty (futures) sú forwardové kontrakty obchodované na organizovaných trhoch (Chicago Mercantile Exchange, New York Futures Exchange a pod.). Zmluvné podmienky jednotlivých kontraktov sú štandardizované a určené burzovými pravidlami príslušnej burzy.
Historická zaujímavosť
Už v roku 1730 sa začalo v Japonsku obchodovať so štandardizovanými forwardovými kontraktmi na ryžu. Tieto kontrakty sa veľmi podobali dnešným komoditným futuritným kontraktom, jediná odlišnosť spočívala v tom, že nebolo možné vyžadovať fyzickú dodávku tovaru. Forwardový kontrakt mohol byť kúpený alebo predaný, nesmel byť však vymenený za dodávku ryže. Časom sa ukázalo, že zatiaľ čo spotové ceny ryže fluktuovali len vo veľmi malej miere, forwardové ceny vykazovali veľkú mieru volatility. Vláda preto v roku 1869 rozhodla o uzavretí forwardového trhu. Nastal však zaujímavý jav. Po uzavretí forwardového trhu začali spotové ceny ryže vykazovať obrovskú fluktuáciu. Po dvoch rokoch totálneho chaosu na spotovom trhu bolo obchodovanie s forwardami opätovne povolené. Súčasťou forwardových kontraktov odvtedy mohla byť aj fyzická dodávku tovaru a forwardový trh sa následne stabilizoval.
Finančné futures sú futuritné kontrakty, ktorých podkladovým aktívom je nejaký finančný nástroj. Oproti komoditným futures sú pomerne mladým nástrojom, používajú sa od polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia. Dnes sa bežne obchodujú finančné futures, ktorých podkladovým aktívom je mena, dlhové nástroje či finančné indexy. Podkladovým aktívom sa teda stáva mena, pokladničná poukážka, dlhopis alebo index. V prípade finančných futures sú prevádzané platby, ktoré zodpovedajú zmenám v nejakom indexe (napríklad S & P 500) a nie je teda dodávaných skutočných 500 titulov.
Vráťme sa ešte k nášmu príkladu s cukrom. Forwardový kontrakt bol uzatvorený, pretože obidve zmluvné strany veria, že pre nich bude výhodný. Predpokladajme, že cena v čase dodania (tzv. spotová cena) bude 20 Sk za kilogram. V tomto prípade je predávajúci zaviazaný dodať tonu cukru za cenu 18 Sk za kilogram, zatiaľ čo na spotovom trhu by mohol inkasovať o dve koruny viac. Predajca má motiváciu od kontraktu ustúpiť. O tomto nebezpečenstve, samozrejme, obidve strany vedia, a tak sa obdobný kontrakt môže uskutočniť len medzi stranami, ktoré sa navzájom veľmi dobre poznajú, čo však nie je práve praktické. Ďalším problémom môže byť nájdenie partnera, ktorý chce zobchodovať danú komoditu v rovnakej čase a za rovnakú cenu. Práve preto vznikli a existujú futuritné trhy, ktoré tieto problémy forwardových kontraktov riešia. Bez organizovaného trhu by bola na derivátových trhoch nedostatočná likvidita. Organizovaný trh navyše umožňuje, aby si protistrany splnili svoje záväzky a to aj bez dodania podkladového aktíva.
Opcie
Opcia je právo kúpiť alebo predať za (alebo počas) určitý čas určitý tovar za určitú cenu. Takéto právo má, samozrejme, svoju cenu. Ak sa dnes akcie nejakej spoločnosti predávajú, napríklad, za 100 Sk a investor má opciu na nákup týchto akcií za 90 Sk, tak táto opcia musí mať hodnotu najmenej 10 Sk (rozdiel medzi cenou, za ktorú môže investor nakúpiť akciu dnes a cenou, za ktorú ju môže kúpiť v budúcnosti). Podkladovým aktívom môžu byť komodity, akcie, cudzia mena, akciový index či dokonca aj futuritný kontrakt alebo swap. Rozlišujeme dve základné skupiny opcií. Kúpne opcie (call options) a predajné opcie (put options). Kúpna opcia dáva svojmu vlastníkovi právo na nákup podkladového aktíva za určitú cenu k určitému dátumu. Predajná opcia poskytuje rovnaké právo na predaj.
Každá opcia má svojho predajcu aj kupca. V prípade nákupnej opcie dostáva predajca opcie od kupujúceho opcie platbu a kupujúci opcie získava právo na nákup podkladového aktíva. Obdobne predávajúci predajnej opcie prijme platbu od kupujúceho. Kupujúci má potom právo predať podkladové aktívum za vopred dohodnutú cenu.
V každom prípade predstavuje opcia pre jej držiteľa právo, nie však záväzok previesť určitú transakciu (predať alebo kúpiť podkladové aktívum, uzavrieť swap a pod.). Majiteľ nákupnej opcie ju môže uplatniť a nakúpiť za vopred dohodnutú cenu, ale tiež toto svoje právo nemusí využiť. Z predaja opcie vznikajú záväzky. Predajca nákupnej opcie prijme platbu a výmenou za to musí byť pripravený predať dohodnuté podkladové aktívum, ak si to majiteľ opcie bude želať.
Cena, za ktorú je predané alebo kúpené podkladové aktívum v prípade uplatnenia opcie sa nazýva uplatňovacia cena (strike price), cena opcie sa nazýva opčná prémia.
Cena opcie je ovplyvňovaná mnohými faktormi. V prípade nákupnej opcie je cena ovplyvňovaná cenou podkladového aktíva (+), uplatňovacou cenou (-), časom zostávajúcim do splatnosti opcie, tzv. časovou hodnotou opcie (+), volatilitou podkladového aktíva (+) a úrokovou mierou (+). Čím je dlhší čas do splatnosti a čím je volatilita podkladového aktíva väčšia, tým je väčšia aj šanca, že opcia skončí "pri peniazoch" (in-the-money), teda že bude uplatnená. Čo sa týka úrokov, úvaha je nasledujúca: čím sú úrokové sadzby vyššie, tým sa viac oplatí držať nákupnú opciu namiesto akcie a zvyšok majetku mať v aktívach prinášajúcich úrok. Oceňovaním opcií sa zaoberá rozsiahla literatúra, napríklad Black-Scholesov model.
Jednoduchý príklad s nákupnou opciou
Dohodnete sa s majiteľom akcie, že jeho akciu kúpite kedykoľvek (podľa vášho rozhodnutia) v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov za cenu 100 korún. Môžu potom nastať dve situácie. Za niekoľko týždňov sa cena akcie vyšplhá na 110 Sk. Uplatníte teda prísľub (kúpnu opciu) a váš čistý zisk predstavuje 10 Sk. Pri druhej situácii poklesne cena akcie na 90 Sk, v tom prípade opciu neuplatníte, kúpite si akciu za nižšiu cenu. Vidno, že takýto prísľub má určitú hodnotu, v našom príklade však majiteľ akcie poskytol svoj prísľub zadarmo (bez opčnej ceny). Treťou možnosťou je možnosť predať tento prísľub niekomu inému, napríklad za 5 Sk. Ak bude cena akcie vyššia ako 105 Sk, napríklad 110, kupujúci prísľub realizuje a jeho zisk bude 5 korún. Ak cena klesne akokoľvek hlboko, kupujúci prísľub (opciu) neuplatní, pričom jeho strata bude predstavovať len hodnotu, ktorú za prísľub zaplatil.
Opcie majú jednu dôležitú vlastnosť. Zisky kupujúceho kúpnej opcie (pri predpoklade rastu cien) sú neobmedzené, zatiaľ čo jeho straty sú pri poklese cien -- teda pri neuplatnení opcie -- obmedzené opčnou prémiou. Strata predávajúceho kúpnej opcie (predpokladá pokles ceny) je pri raste cien neobmedzená, jeho zisk v prípade poklesu ceny a neuplatnení opcie je obmedzený opčnou prémiou. Vo finančnej terminológii sa tomuto efektu hovorí finančná páka.
Pri obchodovaní s opciami na organizovanom trhu je možné jednotlivé opcie navzájom kombinovať a zaujímať tak rôzne pozície (vidlička, motýľ a pod.). Napríklad vidlička sú dve opcie, jedna kúpna druhá predajná, s rovnakou uplatňovacou cenou a rovnakým časom splatnosti. Investor, ktorý kupuje vidličku predpokladá, že sa hodnota podkladového aktíva vychýli, ale nevie, ktorým smerom (očakávajú sa napríklad správy o hospodárení spoločnosti). Pri zostavovaní kombinácií sa kreativite medze nekladú. Rovnako ako futures alebo swapy aj opcie je možné použiť na špekuláciu (zámerne sa vystavujeme riziku) alebo, naopak, k hedgingu (riziko znižujeme).
Opcie sa používajú aj v takzvaných zaistených podielových fondoch. To sú fondy, ktoré väčšinu majetku investujú na peňažnom a dlhopisovom trhu. Za menšiu časť prostriedkov nakúpia kúpne opcie, napríklad, na akciový index. Opcia je, samozrejme, uplatnená len ak má v čase jej splatnosti fond dostatok hotovosti. Takto rozložené prostriedky bránia poklesu investície pod chránenú hodnotu, pričom dokážu využiť rastový potenciál akciového trhu.
Swapy
Swap je dohoda medzi dvoma alebo viacerými stranami o realizácii určitých peňažných tokov v budúcnosti. Napríklad strana A sa zaviaže platiť fixný úrok 5 percent z jedného milióna korún počas piatich rokov strane B. Strana B sa zase zaviaže platiť pohyblivý úrok (napr. BRIBOR + 2 percentá) z rovnakej sumy počas rovnakého obdobia. Ak je v čase prvej splátky BRIBOR 4 percentá, potom strana A zaplatí 50 000 Sk a strana B 60 000. Prebehne však len čistá platba 10 000 Sk, istina sa, samozrejme, nespláca, slúži len na výpočet úroku. V tomto prípade ide o takzvaný úrokový swap.
Druhým základným typom swapu je menový swap, pri ktorom sú peňažné toky viazané na hodnotu cudzích mien a dochádza pri ňom aj k výmene istiny. Aká je motivácia na uzavretie úrokového swapu?
Predstavme si spoločnosť, ktorá poskytuje stavebné úvery. Takáto spoločnosť má veľké množstvo dlhodobých aktív nesúcich fixný úrok (poskytnuté úvery) a krátkodobé pasíva (napríklad vklady sporiteľov) s pohyblivým úrokom. Preto je veľmi citlivá na rast úrokových mier. Aby sa vyhla tomuto úrokovému riziku môže využiť úrokový swap. Pomocou neho môže, napríklad, premeniť aktíva nesúce fixný úrok na aktíva s pohyblivým úrokom. Stačí si túto spoločnosť predstaviť ako stranu A z predchádzajúceho odseku. Druhú stranu swapu predstavuje strana s opačným problémom. Uzatvorením swapu si obidve strany polepšia.
Príklad
K menovému swapu môže viesť aj nasledujúca zjednodušená situácia. Majme dve spoločnosti -- americkú a nemeckú. Americká spoločnosť má komparatívnu výhodu v prístupe k americkému kapitálu a nemecká má obdobnú výhodu v prístupe ku kapitálu nemeckému. V prvej fáze si obe spoločnosti požičajú doma zodpovedajúcu sumu v domácej mene a túto istinu si vymenia. V ďalších fázach dochádza k úrokovým platbám medzi obidvoma stranami a zároveň si každá strana umoruje svoj domáci dlh. Tu sa práve uplatňujú komparatívne výhody a obidve strany dostávajú väčšie platby, než aké splácajú na úrokoch za pôžičku. V poslednej fáze si opätovne vymenia istiny. Týmto spôsobom, pomocou menového swapu, sú obidve strany schopné financovať sa lacnejšie, ako keby sa pokúšali požičiavať si požadovanú sumu priamo.