Odlišný vývoj, vychádzajúci však z rovnakých príčin, vykazujú fiškálne reformy. Obidve krajiny trpia pretrvávajúcimi štrukturálnymi deficitmi rozpočtov verejnej správy, s negatívnymi dôsledkami na ekonomiku, ktoré sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Česko berie do úvahy iba krátkodobý horizont a tak zavádza len parametrické reformy. Slovensko, sledujúc strednodobý horizont, zavádza zmeny systémové a má tak šancu fiškálnu nerovnováhu stabilizovať a neskôr znižovať. Česko, zatiaľ pre nízku úroveň dlhu (hoci rýchlo rastúceho) a odlišnú politickú orientáciu, si užíva luxus odkladania potrebných zásadných zmien. Najmä potenciálne hroziaci kolaps vo financovaní zdravotníctva a dôchodkov, pod tlakom demografických trendov, ČR zatiaľ viac-menej ignoruje. No zároveň na Slovensku uplatňované reformy sú spojené s intenzívnejším negatívnym dosahom na životnú úroveň domácností, vyrovnávajúc ju nižšou ekonomickou výkonnosťou ako v Česku. Dovolím si však tvrdiť, že našich susedov to v nie príliš vzdialenej budúcnosti tiež čaká.
Jednou z analógií, hoci podobnosť je tu skôr náhodná, sú chybné údaje zahraničného obchodu. Podľa zatiaľ nespresnených informácií bol vývoz Slovenska za 11 mesiacov roka 2003 nadhodnotený zhruba o 14 mld. Sk. Takže o túto sumu by sa mal zvýšiť schodok zahraničného obchodu, nútiac nás revidovať náš odhad celoročného schodku zhruba na dvojnásobok. Stále však pôjde o výrazné zlepšenie zahraničnoobchodnej nerovnováhy na cca. 2,5 % HDP z 8,8 % HDP v roku 2002. Vyšší deficit zahraničného obchodu znamená vyšší deficit bežného účtu platobnej bilancie, mierne nižší rast HDP a tým aj zmenu všetkých indikátorov vyjadrených ako pomer k objemu HDP. Ak však nepoznáme mnohé detaily revízie (vrátane určenia dotknutých mesiacov), bola by číselná zmena nášho odhadu 4-percentného rastu HDP len špekuláciou. Treba však zdôrazniť, že obraz slovenskej ekonomiky sa zásadne nemení. Takže ani doterajšie rozhodovanie ekonomických autorít nebolo postavené na výraznejšie skreslených základoch. Česká republika zažila revíziu zahraničného obchodu pre chybné údaje pred vyše rokom. A nezrovnalosť to bola riadna, takmer 40 mld. Kč. Avšak ich revízia deficit znížila (a tým zlepšila obraz ekonomiky), zatiaľ čo na Slovensku revízia saldo mierne zhorší.
Administratívne faktory popohnali infláciu
Rozličný postoj vlád k hospodárskej politike sa odráža aj v odlišnom vývoji inflácie. Výraznejšie administratívne opatrenia na Slovensku, ktoré odstraňujú cenové deformácie (v Česku ceny niektorých energetických komodít dosiahli svoju nákladovú úroveň už skôr), či hlbšie daňové zmeny sa odrazili vo viditeľnejšom zrýchlení dynamiky inflácie v porovnaní s ČR. Januárové inflačné čísla naplnili naše očakávania, že medziročná dynamika inflácie poklesne pod hranicu 9 %. Vysoká januárová medzimesačná inflácia (4,4 %) bola plne v réžii administratívnych vplyvov. Daňové zmeny (vytvorili príspevok vo výške 1 percentuálneho bodu) a zvýšenie regulovaných cien (príspevok 2,6 p. b.) mali na svedomí spolu viac ako štyri pätiny celkového medzimesačného cenového nárastu. Proinflačným faktorom boli opäť aj ceny potravín, veď výraznejšie rastú už piaty mesiac za sebou. Odhliadnuc od vplyvu vyššej sadzby DPH, treba za tým vidieť jednak obvyklý sezónny rast cien ovocia a zeleniny, ale aj odraz vyšších nákladov do cien spracovaných potravín, napr. pri mliekarenských a pekárenských výrobkoch. Na druhej strane dezinflačným faktorom boli najmä ceny v odbore odevov a obuvi, ovplyvnené sezónnym výpredajom. Pre preradeniu cien povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel do neregulovaných cien výraznejšie vzrástla jadrová inflácia (medzimesačný rast o 1 % je jej najvyššia hodnota od januára 2000). V nasledujúcich mesiacoch očakávame opatrný pokles medziročného indexu spotrebiteľských cien, pričom na záver roka by sme mohli byť svedkami miery inflácie na úrovni medzi 7 až 7,5 %.
Aj v Česku hrali prím administratívne zmeny. Zvýšenie regulovaných cien a daňový balíček zaobstarali priamo polovicu januárového medzimesačného nárastu cenovej hladiny (1,8 %). O zvyšok sa postaral najmä pokračujúci rast cien potravín. Medziročná dynamika inflácie sa posunula na 2,3 % (v septembri 2003 to bola ešte rovná nula), predstavujúc najvyššiu hodnotu za posledných 20 mesiacov. Očakávame, že na prelome 3. a 4. štvrťroka bude inflácia v Česku atakovať hranicu 4 %. Samotné očakávané zvýšenie miery inflácie (najmä ak za ním stoja administratívne faktory) však nebude dôvodom na zvýšenie základných sadzieb zo strany ČNB, hoci pracuje v režime inflačného cielenia. Dôvodom zvýšenia sadzieb (zvýšenie očakávame nie skôr ako v júli 2004) bude uzatváranie produkčnej medzery a len mierna fiškálna reforma, čo neeliminuje potenciálne riziká v strednodobom horizonte. Dvojtýždňová repo sadza zatiaľ zostáva na historickom minime 2 %, rovnajúc sa základnej sadzbe ECB. Práve najnižšie sadzby v regióne, spolu s repatriáciu ziskov zahraničnými investormi a nedávnymi majetkovými transfermi v telekomunikačnom sektore, sú príčinou zatiaľ slabej českej meny.
Čakanie na zníženie sadzieb
Na Slovensku pôjdu úrokové sadzby opačným smerom, t. j. nadol. Hoci sú januárové inflačné čísla výrazne nižšie, ako očakávala NBS, nepredstavuje táto skutočnosť aktuálny dôvod na zníženie kľúčových úrokových sadzieb. Bolo by vhodné počkať na sekundárne dosahy administratívnych zmien a zároveň to bude skôr kurz koruny, ktorý zrejme rozhodne o intenzite a načasovaní zníženia sadzieb. Veď koruna sa rýchlo zotavila zo svojho dočasného oslabenia (takmer až k 41,0 SKK/EUR), spôsobeného psychologickým efektom ohlásenej revízie zahraničného obchodu. Očakávania zlepšenia ekonomických parametrov a prílevu zahraničných investícií už dlhší čas vytvárajú priestor na nominálne posilnenie koruny oproti referenčnej mene euro. Obzvlášť ak zvyšné krajiny regiónu prichádzajú o dôveru trhov, či ponúkajú nízke úročenie. Jednorazovým impulzom, posúvajúcim korunu na silnejšie úrovne, bolo aj oznámenie ratingovej agentúry Fitch Ratings, ktorá zvýšila Slovensku rating dlhodobých devízových záväzkov na BBB+ z BBB, pričom výhľad je pozitívny. Slovensko sa dostalo na úroveň Poľska, ale ešte je o jeden stupeň nižšie hodnotené ako Česko (A-) a Maďarsko (A-). Pre finančné trhy je však dôležitejšie ratingové hodnotenie Slovenska od dvoch najvýznamnejších agentúr, t. j. Standard & Poor´s a Moody´s, a tu na zvýšenie zatiaľ len čakáme. Sporadické verbálne intervencie (NBS oznámila aj vykonávanie nepriamych devízových intervencií) a zviditeľnenie domáceho politického napätia dokázali čiastočne korigovať kurz domácej meny. Hoci rozhodnutie automobilky Hyundai môže dodať korune jednorazový impulz na zhodnotenie, blížiace sa aprílové referendum, prinášajúce riziko predčasných volieb, bude pôsobiť opačným smerom. Naďalej sa však domnievame, že pre exportne orientovanú ekonomiku, akou je Slovensko, by nebolo dobré vzdávať sa výhody cenovej konkurencie, napriek zlepšeným ekonomickým fundamentom. Je možné, že centrálna banka má obdobný postoj, i keď si zatiaľ šetrí "ťažší kaliber". V súlade s naším očakávaním ponechala banková rada NBS na svojom zasadaní 28. januára svoje kľúčové úrokové sadzby nezmenené. Základná sadzba (2-týždňová repo sadzba) predstavuje 6,0 %. Jednako očakávame, že NBS pristúpi k zníženiu svojej kľúčovej sadzby koncom marca (v prípade silných apreciačných tlakov už vo februári).
Odlišný trend má aj nezamestnanosť. Na prelome rokov dochádza k obvyklému nárastu miery nezamestnanosti pre sezónne faktory (ukončenie termínovaných zmlúv, reorganizačné zmeny), takže samotné zvýšenie v decembri a následne v januári na Slovensku aj v Česku nie je nič prekvapujúce. No decembrová miera nezamestnanosti, vyjadrená ako ročný kĺzavý priemer, na Slovensku už 24 mesiacov klesá (s jednou výnimkou), zatiaľ čo v Česku, naopak, 25 mesiacov rastie. Rozdiel v mierach nezamestnanosti sa koncom roka 2003 znížil na vyše 5 percentuálnych bodov, hoci v decembri 1999 to bolo takmer 10 p. b. Navyše ČR zaznamenala v januári 2004 svoju novú historicky najvyššiu hodnotu (10,8 %). Príčinou nárastu nie sú len sezónne faktory. České štatistiky nezamestnaných zapĺňajú uvoľňovaní pracovníci z priemyslu, ako aj drobní živnostníci, ktorí zanechávajú svoju podnikateľskú činnosť (prípadne "presedlávajú" do šedej ekonomiky). Na Slovensku zamestnanosť v priemysle rastie (1 % za rok 2003). Aj to je dôvod, prečo česká vláda uvažuje nad zavedením obdobných administratívnych opatrení, sprísňujúcich podmienky registrácie nezamestnaných, ako zaviedlo Slovensko. Napriek opačnému vývoju k vyrovnaniu mier nezamestnanosti tak skoro nedôjde. Miera nezamestnanosti zostane na Slovensku vyššia minimálne v strednodobom horizonte, spôsobujúc naďalej priame negatívne dosahy na ekonomiku, nehovoriac o dosahoch na psychiku dotknutých ľudí.
| Inflácia (medziročný rast, ČR) | Nezamestnanosť (ČR) | Inflácia (medziročný rast, SR) | Nezamestnanosť (SR) | |
| Jan00 | 3,4 | 9,8 | 13,6 | 19,5 |
| Feb00 | 3,7 | 9,7 | 16,4 | 19,51 |
| Mar00 | 3,8 | 9,5 | 16,6 | 19,3 |
| Apr00 | 3,4 | 9 | 15,9 | 18,8 |
| Máj00 | 3,7 | 8,7 | 16 | 18,6 |
| Jún00 | 4,1 | 8,7 | 15,4 | 19,07 |
| Júl00 | 3,9 | 9 | 9,2 | 19,41 |
| Aug00 | 4,1 | 9 | 8,7 | 17,39 |
| Sep00 | 4,1 | 8,8 | 8,7 | 16,58 |
| Okt00 | 4,4 | 8,5 | 8,5 | 16,13 |
| Nov00 | 4,3 | 8,5 | 8,6 | 16,7 |
| Dec00 | 4 | 8,8 | 8,4 | 17,88 |
| Jan01 | 4,2 | 9,1 | 7,5 | 19,79 |
| Feb01 | 4 | 9 | 6,3 | 19,68 |
| Mar01 | 4,1 | 8,7 | 6,6 | 19,22 |
| Apr01 | 4,6 | 8,3 | 7,1 | 18,26 |
| Máj01 | 5 | 8,1 | 7,4 | 17,49 |
| Jún01 | 5,5 | 8,1 | 7,8 | 17,75 |
| Júl01 | 5,9 | 8,5 | 8 | 17,95 |
| Aug01 | 5,5 | 8,5 | 7,8 | 17,79 |
| Sep01 | 4,7 | 8,5 | 7,3 | 17,39 |
| Okt01 | 4,4 | 8,4 | 6,9 | 17,32 |
| Nov01 | 4,2 | 8,5 | 6,4 | 17,72 |
| Dec01 | 4,1 | 8,9 | 6,4 | 18,6 |
| Jan02 | 3,7 | 9,4 | 6,2 | 19,69 |
| Feb02 | 3,9 | 9,3 | 4,3 | 19,57 |
| Mar02 | 3,7 | 9,1 | 3,6 | 19,12 |
| Apr02 | 3,2 | 8,8 | 3,6 | 18,07 |
| Máj02 | 2,5 | 8,6 | 3,2 | 17,67 |
| Jún02 | 1,2 | 8,7 | 2,6 | 17,62 |
| Júl02 | 0,6 | 9,2 | 2 | 17,61 |
| Aug02 | 0,6 | 9,4 | 2,7 | 17,21 |
| Sep02 | 0,8 | 9,4 | 2,8 | 16,61 |
| Okt02 | 0,6 | 9,3 | 2,9 | 16,44 |
| Nov02 | 0,5 | 9,3 | 2,9 | 16,75 |
| Dec02 | 0,6 | 9,8 | 3,4 | 17,45 |
| Jan03 | -0,4 | 10,2 | 7,3 | 17,71 |
| Feb03 | -0,4 | 10,2 | 7,6 | 17,07 |
| Mar03 | -0,4 | 10 | 8 | 16,48 |
| Apr03 | -0,1 | 9,6 | 7,7 | 15,44 |
| Máj03 | 0 | 9,4 | 7,6 | 14,81 |
| Jún03 | 0,3 | 9,5 | 8,4 | 14,6 |
| Júl03 | -0,1 | 9,9 | 8,7 | 14,49 |
| Aug03 | -0,1 | 10 | 9,2 | 14,31 |
| Sep03 | 0 | 10,1 | 9,5 | 13,87 |
| Okt03 | 0,4 | 9,9 | 9,6 | 13,75 |
| Nov03 | 1 | 9,9 | 9,8 | 14,19 |
| Dec03 | 1 | 10,3 | 9,3 | 15,56 |
| Jan04 | 2,3 | 10,8 | 8,3 | 16,7 |
| Feb04 | 2,6 | 10,7 | 8,4 | 16,4 |
| Mar04 | 2,9 | 10,5 | 8,3 | 15,7 |
| Apr04 | 2,9 | 10 | 8,4 | 14,9 |
| Máj04 | 3,4 | 9,8 | 8,4 | 14,3 |
| Jún04 | 3,6 | 10 | 8,2 | 14,1 |
| Júl04 | 3,5 | 10,3 | 8,1 | 14,1 |
| Aug04 | 3,6 | 10,5 | 7,5 | 13,9 |
| Sep04 | 4,1 | 10,5 | 7,6 | 13,6 |
| Okt04 | 4,2 | 10,3 | 7,6 | 13,5 |
| Nov04 | 3,8 | 10,3 | 7,5 | 13,8 |
| Dec04 | 3,8 | 10,6 | 7,3 | 14,8 |