Zoltán Gyurász: Slovenská konsolidačná s novou perspektívou

Slovenská konsolidačná, a. s., bola založená 26. októbra 1999 ako akciová spoločnosť podľa § 154 ods. 3 Obchodného zákonníka. Jej založenie bolo súčasťou plnenia programu reštrukturalizácie bankového sektora prijatého vládou SR 25. augusta 1999. Hlavným cieľom spoločnosti je urýchlené a efektívne vyrovnanie klasifikovaných pohľadávok postúpených do jej portfólia v rámci predprivatizačnej reštrukturalizácie v minulosti štátom vlastnených bánk - Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky.

Zoltán Gyurász,
narodený v roku 1966 v Komárne. Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Po pôsobení vo Všeobecnej úverovej banke a Poštovej banke sa stal riaditeľom pobočky Slovenskej sporiteľne v Komárne, neskôr riaditeľom pobočky v Nových Zámkoch. Od februára 2003 je námestníkom generálneho riaditeľa a podpredsedom Predstavenstva Slovenskej konsolidačnej, a. s.

Slovenská konsolidačná (SK) vyhlásila v septembri minulého roku medzinárodný tender na predaj historicky najväčšieho balíka pohľadávok zo svojho portfólia. Investorom ponúkla na predaj pohľadávky v nominálnej hodnote viac ako 42 mld. Sk. Víťazom tendra, ktorý mal pracovné označenie VVK 2003, sa v novembri stala spoločnosť Majetkový holding. V akom štádiu je proces postúpenia pohľadávok na víťaza tendra dnes?
- SK vyhlásila medzinárodný tender na predaj balíka pohľadávok začiatkom septembra minulého roku. Išlo skutočne o najväčší jednorazový predaj pohľadávok v jednom balíku v doterajšej histórii samotnej spoločnosti, ale zároveň aj o najväčšiu transakciu takéhoto charakteru na slovenskom finančnom trhu vôbec.
V rámci výberového procesu prejavilo záujem o ponúkaný balík celkom 10 potenciálnych domácich aj zahraničných investorov. V záverečnom štádiu záväznú ponuku predložilo až 5 subjektov. Vzhľadom na to, že jediným a rozhodujúcim kritériom predaja bola výlučne výška ponúknutej odplaty, vyhodnocovací proces bol veľmi jednoduchý a relatívne rýchly. Víťazom súťaže sa stala spoločnosť Majetkový holding s ponúknutou odplatou vo výške 2,85 percenta z istiny predávaného balíka, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 862,6 mil. Sk. So spoločnosťou Majetkový holding bola 14. januára podpísaná zmluva o budúcej zmluve a zároveň bol víťaz tendra vyzvaný, aby uhradil doplatok k celej kúpnej cene. V súlade so zmluvnými podmienkami očakávame uhradenie doplatku vo výške približne 542,6 mil. Sk najneskôr do 23. januára a až po pripísaní týchto prostriedkov na účet SK dôjde k podpisu konečnej zmluvy o postúpení celého balíka pohľadávok.

Kedy predpokladáte, že dôjde k ukončeniu odovzdávania úverovej dokumentácie k jednotlivým pohľadávkam z tendra?
- Podpísaním konečnej zmluvy o postúpenie pohľadávok sa de facto začne záverečná fáza celého projektu, ktorým je odovzdávanie a preberanie úverovej dokumentácie k predmetnému balíku pohľadávok. Keďže jednotlivé štádiá tohto procesu nie sú viazané na konkrétne dni, ale je zadefinovaná postupnosť krokov a dnes je veľmi ťažké predpovedať konkrétny termín ukončenia celého procesu. To bude, samozrejme, záležať od kooperácie oboch strán, tak Majetkového holdingu ako i samotnej SK. Obojstranným záujmom a snahou je však ukončiť tento proces čo najskôr, aby nový vlastník pohľadávok mohol čo najskôr aktívne vykonávať svoje vlastnícke práva. Na druhej strane záujmom SK je čo najskôr venovať celú svoju pozornosť iba zvyšnej časti zostávajúceho portfólia, respektíve novým projektom.

V minulosti, konkrétne v roku 2001, postúpila Slovenská konsolidačná na spoločnosť Vinaco Holdings Limited na základe medzinárodného tendra balík pohľadávok v objem 13 mld. Sk. Medzi 116 pohľadávkami boli však aj také, ku ktorým sa vzťahovalo ručenie štátnych inštitúcií, ktoré si potom nový vlastník súdne uplatnil. Nemôže sa takýto prípad opakovať aj pri pohľadávkach z tohto tendra?
- Skúsenosti z minulosti sú pre nové vedenie spoločnosti, ktoré nastúpilo do funkcie vo februári minulý rok, dostatočným ponaučením, ale zároveň aj dostatočnou výstrahou. Tak je to aj v prípade ručenia niektorých štátnych inštitúcií, ako je Fond národného majetku (FNM), Slovenský pozemkový fond (SPF) alebo Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) , ktoré sa vzťahujú na pohľadávky v našom portfóliu. Nové vedenie už od samého počiatku pôsobenia a príprav celého projektu kládlo maximálny dôraz na elimináciu všetkých rizík súvisiacich so spomínanými ručeniami. Z tohto dôvodu boli už pri samotnom výbere pohľadávok z nášho portfólia do predávaného balíka striktne vyberané iba také pohľadávky, ku ktorým sa nevzťahuje ručenie zo strany štátnych inštitúcií. Keďže ide naozaj o veľmi komplikované právne aspekty, pri posudzovaní potenciálneho rizika ručení pri jednotlivých pohľadávkach sme už v úvodnom výbere pohľadávok veľmi intenzívne spolupracovali s konzorciom CA IB, ktoré bolo naším poradcom počas celého VVK 2003. Nenechali sme však nič na náhodu a priamo sme oslovili všetky dotknuté a zainteresované inštitúcie a v ich spolupráci sme prešli pohľadávku za pohľadávkou aby sme identifikovali možné ručenia z ich strany. Výsledkom bolo, že do VVK 2003 sme nezaraďovali pohľadávky, kde SK, poradenské konzorcium alebo relevantné štátne inštitúcie identifikovali akékoľvek potenciálne riziko ich ručenia. Navyše, aby sme mali maximálnu istotu, že predávaný balík nebude predstavovať pre vyššie uvedené inštitúcie nijaké riziko z pohľadu úhrady záruk, sme konkrétne dňa 13. januára, teda pred podpísaním zmluvy o budúcej zmluve s Majetkovým holdingom, podpísali Dohodu o zániku ručiteľských záväzkov s FNM a SPF. Podpísať dohody s FNM a SPF o zániku ručenia nám umožnila posledná novelizácia zákona o veľkej privatizácii (zákon č. 92/91 Z. z.). Zmluva so SZRB obdobného charakteru bola podpísaná už skôr.

Na tendri VVK 2003 ste spolupracovali s konzorciom CA IB. Ako hodnotíte túto spoluprácu a bude pokračovať aj v budúcnosti?
- Spolupráca SK s konzorciom CA IB bola výsledkom medzinárodného tendra organizovaného Delegáciou Európskej komisie na Slovensku v rámci projektu Phare. Konzorcium CA IB sa stalo víťazom tendra, a tým poradcom SK, pri príprave a realizácii celého medzinárodného projektu VVK 2003. Táto spolupráca bola plne hradená z prostriedkov Phare. Úlohou poradenského konzorcia v rámci projektu bolo predovšetkým analyzovať portfólio SK a na základe výsledkov navrhnúť najefektívnejšiu formu ďalšieho nakladania s týmito pohľadávkami a aktívne pôsobiť pri realizácii a napĺňaní prijatej stratégie. Túto ročnú spoluprácu hodnotím veľmi pozitívne, čo nakoniec dokumentujú aj samotné výsledky tendra a pozitívne ohlasy investorov s technickou prípravou a priebehom výberového procesu. Ďalšiu spoluprácu preto nevylučujem.

V roku 2002 sa SK pokúsila vytvoriť spoločný podnik (Joint Venture) so strategickým zahraničným partnerom, v spolupráci s ktorým mala záujem ďalej spravovať podstatnú časť jej portfólia. Napriek tomu, že myšlienka tohto projektu bola vysoko pozitívne hodnotená medzinárodnými finančnými kruhmi, medzinárodný tender dopadol neúspešne. Z troch záujemcov, ktorí sa dostali do posledného kola, ponuku predložil iba jeden a ani tá nebola z dôvodu nevyhovujúcich finančných parametrov akceptovaná orgánmi SK. Mal tento neúspech vplyv na nedávno ukončený tender?
- Neúspešný pokus o vytvorenie spoločného podniku so zahraničným partnerom na správu pohľadávok bol do istej miery pre tento manažment poučením, predovšetkým čo sa týka technickej a procedurálnej stránky. Rovnako priniesol aj do istej miery zreálnenie pohľadu zahraničných investorov na kvalitu a štruktúru pohľadávok v našom portfóliu. Úspešný priebeh a výsledok posledného tendra je dôkazom toho, že sme sa poučili a vyhli chybám z minulosti.

SK si na rok 2003 vytýčila ciel vyrovnať 60 % svojho portfólia. Ako sa novému vedeniu spoločnosti podarilo tento cieľ minulý rok naplniť?
- Už v úvode sme si stanovili za cieľ vyrovnať v priebehu roka 2003 zhruba 60 % hodnoty portfólia spoločnosti. Od samého počiatku sme si boli plne vedomí, že ide naozaj o ambiciózny cieľ, ale nie nerealizovateľný. Údaje a výsledky za uplynulý rok nám potvrdzujú, že sme boli realisti a že sa nám tento cieľ podarilo zrealizovať. Pod jeho úspešné splnenie sa podpísali zásadným spôsobom predovšetkým dve skutočnosti. Prvou a najvýznamnejšou z nich je už spomínaný úspešný predaj balíka pohľadávok v celkovej nominálnej hodnote viac ako 42 mld. Sk. Druhou významnou skutočnosťou z tohto pohľadu je účtovný odpis pohľadávok, ktorý bol na uplynulý rok plánovaný v celkovom objemom 15 mld. Sk. Všetko nasvedčuje tomu, že náš odhad v tomto smere bol reálny vzhľadom na to, že už dnes bol v súlade so zákonom schválený odpis pohľadávok v hodnote približne 11 mld. Sk. Zvyšný odpis pohľadávok v hodnote 4 mld. Sk je v týchto dňoch predmetom schvaľovacieho procesu.

Znamená to, že s pohľadávkami, ktoré ste odpísali, sa už nebudete ďalej zaoberať?
- Vôbec nie. Ide iba o odpis plne v súlade s platným predpismi. Neznamená to však, že vo všetkých týchto prípadoch SK prestane s týmito pohľadávkami pracovať a vymáhať ich. Dôjde iba k ich preúčtovaniu zo súvahy na podsúvahu, a tam, kde existuje možnosť ich ďalšieho právneho vymáhania, bude si SK uplatňovať svoje nároky.

V závere roka 2003 došlo k zvýšeniu základného imania SK zo strany 100-percentného akcionára - MF SR, aké boli dôvody tohto kroku?
- Išlo o operáciu, ktorá bola plánovaná už dlhší čas. SK totiž v súlade s platnými zákonmi o účtovníctve vykazuje za svoju činnosť účtovnú stratu, pričom možno zjednodušene povedať, že čím viac spoločnosť predáva, tým väčšiu účtovnú stratu vykazuje. To negatívne ovplyvňuje výšku vlastného imania spoločnosti. V prípade, že vlastné imanie spoločnosti klesne do zápornej hodnoty je jej štatutárny orgán v súlade s platnými predpismi povinný iniciovať vyhlásenie konkurzu na spoločnosť. Aby sme vzniku takejto situácie predišli došlo k zvýšeniu základného imania o 10,2 mld. Sk. Vytvoril sa tak priestor na vyrovnanie kumulovaných strát z predchádzajúcich období ako i na vyrovnanie plánovanej účtovnej straty za uplynulý rok. Čo je však podstatné, ide čisto iba o účtovnú operáciu, ktorá neznamená reálne čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Objem pohľadávok v majetku SK v minulom roku po úspešnom VVK 2003 významne klesol. Ak by takýmto tempom klesal aj naďalej, činnosť SK by bola logicky časovo ohraničená. V poslednom období sa však začalo veľmi intenzívne hovoriť o presune ďalších pohľadávok do vášho portfólia. Skloňovanými sú predovšetkým pohľadávky sociálnej poisťovne, daňového úradu a colnej správy. Ako hodnotíte budúcnosť SK z pohľadu týchto skutočností a z pohľadu jej ďalšej existencie?
- SK bola pôvodne založená v závere roka 1999 ako špecializovaná inštitúcia, ktorej cieľom malo byť umožniť rýchlu a efektívnu reštrukturalizáciu v minulosti štátom kontrolovaných bánk, konkrétne Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Na SK boli presunuté z týchto troch bánk najhoršie úvery z ich portfólia, čím sa umožnil ich predaj zahraničným investorom. Úlohou a hlavným cieľom samotnej SK malo byť a aj naďalej je ich efektívna správa a vymáhanie. Projekt založenia a vzniku spoločnosti pritom pôvodne predpokladal jej časové ohraničenie existencie na 3 až 5 rokov. Realita však so sebou priniesla aj neočakávané skutočnosti, s ktorým autori tohto projektu nemohli rátať a pre ktoré sa aj SK ocitla čiastočne v inej pozícii. Predovšetkým tým bola fúzia s Konsolidačnou bankou Bratislava, š. p. ú., v roku 2002. Vďaka tejto transakcii SK získala do svojho portfólia aj špecifický blok pohľadávok, tzv. "úvery natrvalo sa obracajúce zásoby (TOZ)", ktoré sú ešte dedičstvom zo socialistickej minulosti. Zároveň SK počas svojej existencie, ako špecializovaná inštitúcia zameraná na vymáhanie a správu pohľadávok štátu, získala v tejto oblasti skúsenosti, ktoré nemá nijaká iná štátna inštitúcia na Slovensku. Zároveň vstup Slovenska do Európskej únie prináša nové dimenzie a pracovnú náplň pre viaceré štátne inštitúcie a medzi nimi nesporne aj pre sociálnu poisťovňu, daňový úrad, ale i pre colnú správu. Inštitúcie, ktoré popri výkone svojej hlavnej činnosti sú tiež zaťažené určitým objemom problémových pohľadávok z minulosti, ktoré viažu nemalé kapacity a finančné prostriedky. V tomto kontexte sú úvahy o koncentrácii vymáhania pohľadávok štátu pod jednou strechou, teda v SK ,absolútne logickým a racionálnym výsledkom. Ide o ďalší systémový krok, ktorý vedie k zlepšeniu postavenia štátu, zefektívneniu a podstatnému zníženiu nákladov na správu a vymáhanie pohľadávok štátu. Pod vplyvom týchto argumentov sa aj pôvodné časové ohraničenie existencie SK dostáva do úplne novej roviny.

Prečo sa tieto úvahy začali objavovať až v poslednom čase a v akom štádiu je celý tento proces?
- Tieto úvahy nie sú nové, ale až nedávno prijatá novela zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a na základe novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení umožňuje postúpenie pohľadávok zo spomínaných inštitúcií na SK. To je dôvod, prečo práve v poslednom období diskusia na túto tému nabrala na intenzite. V súčasnosti SK a predmetné inštitúcie začali úvodné rokovania, na ktorých by sme sa radi dohodli na vymenovaní tzv. pracovných komisií, ktoré začnú intenzívne pracovať na vzájomnej analýze spravovaných pohľadávok a na návrhu rozsahu postupovaných pohľadávok, mechanizme a podrobnostiach tohto transferu.

Aká bude teda ďalšia stratégia činnosti Slovenskej konsolidačnej?
- V súčasnosti prebieha inventarizácia pohľadávok, ktoré nám ostali v majetku. Ako som už spomenul, sú to predovšetkým pohľadávky, kde evidujeme rôzne formy ručenia zo strany štátnych inštitúcií, spomínaný špecifický blok pohľadávok z úverov na TOZ, pohľadávky voči poľnohospodárskym subjektom a podobne. Naše ďalšie kroky budú smerovať k podrobnej analýze tohto portfólia, pričom zámerom je roztriediť tieto pohľadávky do viacerých segmentov a vypracovať individuálny postup ďalšej správy a vymáhania jednotlivých segmentov. Z tohto pohľadu zásadnou skutočnosťou bude pripravovaný transfer pohľadávok zo sociálnej poisťovne, daňového úradu a colnej správy. Ich presunom do portfólia SK sa môže do značnej miery zmeniť naše postavenie v jednotlivých konkurzoch, čo môže zásadným spôsobom zmeniť aj stratégiu správy a nakladania s jednotlivými pohľadávkami. Toto sú zásadné skutočnosti, ktoré budú determinovať tvorbu ďalšej stratégie činnosti spoločnosti na tento rok.