Eurofondy využije aj podnikateľská sféra

• Eurofondy chcú využiť aj podnikatelia Kysúc
• Spoločný fond malých projektov SR/Poľsko 2001
• Voľné miesta pre euroúradníkov
• Prezentácia projektu

Čerpanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie budú môcť od budúceho roka naplno využiť aj slovenské podniky. Rámcové podmienky financovania podnikateľských zámerov tuzemských firiem upravuje samostatný programovací dokument - Sektorový operačný plán Priemysel a služby (SOP PS). V plánovanom období rokov 2004 - 2006 by malo byť k dispozícii celkovo 178,35 mil. eur. Z tohto objemu tvoria až 75 % finančné prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zvyšok je záväzkom slovenskej strany. Hlavným cieľom finančnej podpory je zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky tak, aby krajina dosiahla do roku 2006 hospodársku výkonnosť aspoň na úrovni 51 až 54 % priemeru EÚ. Rozvojové možnosti slovenského podnikového sektora po vstupe do EÚ boli hlavnými témami odbornej konferencie, ktorá bola súčasťou Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Nitre.
Projekty, schválené v rámci spomínaného operačného programu, bude EÚ financovať výlučne z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), ktorý je jedným zo 4 štrukturálnych fondov EÚ. Výška grantu EÚ pritom nepresiahne 75 % oprávnených nákladov projektu, a preto ich bude musieť spolufinancovať i slovenská strana.
Podľa generálneho riaditeľa sekcie európskej integrácie Ministerstva hospodárstva SR Jána Ježa bude možné prvé projekty začať predkladať už na jeseň tohto roku. Dovtedy musí rezort spracovať príslušné manuály a formuláre, bez ktorých nie je možné zverejniť výzvy na podávanie projektov. Samotný príjem žiadostí o financovanie projektov by mal byť možný od 1. januára budúceho roku. Do tohto termínu však musí byť novelizovaný zákon o štátnej pomoci a zákon o verejnom obstarávaní, bez ktorých sa proces kontraktácie nemôže začať.
Celý operačný program SOP PS riadi rezort hospodárstva. Sprostredkovateľskými orgánmi medzi konečným prijímateľmi finančnej pomoci a Platobnou jednotkou na MH SR, budú Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, Slovenská energetická agentúra, Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu a Slovenská agentúra cestovného ruchu. Úlohou agentúr bude posudzovať predložené projekty podľa presne stanovených kritérií. Na proces schvaľovania a financovania projektov bude pritom okrem útvarov finančnej kontroly a vnútorného auditu dohliadať i medzirezortný Monitorovací výbor. Členmi výboru majú byť podľa princípu partnerstva predstavitelia zainteresovaných ministerstiev, zástupcovia samosprávy, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Slovenskej akadémie vied, Úradu pre verejné obstarávanie, Úradu pre štátnu pomoc i Národnej banky Slovenska.

Špecifikom Slovenska sú výrazné regionálne rozdiely v ekonomickej výkonnosti. Okrem Bratislavy patria všetky regióny do kategórie menej rozvinutých, na ktoré sa perspektívne vzťahuje nárok na finančné prostriedky sústredené v štrukturálnych fondoch EÚ. Súhrnná ekonomická úroveň Slovenska v roku 2001 dosahovala 50 % priemeru EÚ.
Projekty, zaradené do jednotlivých operačných programov, budú pripravované a schvaľované podľa administratívnych pravidiel Rámca podpory Spoločenstva (CSF), pričom prostriedky všetkých operačných programov budú môcť využiť iba regióny s hrubým domácim produktom (HDP) nižším ako 75 % z priemeru EÚ (tzv. cieľové oblasti typu 1). V hlavnom meste už dnes tento parameter dosahuje takmer 100 % priemeru EÚ, takže bude môcť čerpať nižší objem prostriedkov. Podľa Jednotného programovacieho dokumentu sa subjekty z bratislavského regiónu budú môcť uchádzať o granty iba ako subjekty cieľovej oblasti typu 2 (oblasť so štrukturálnymi ťažkosťami) a 3 (oblasť s potrebou rozvoja ľudských zdrojov).

Proces vnútornej reštrukturalizácie v priemyselnej výrobe SR nie je ešte ukončený. V priemysle pretrváva trend eliminácie prezamestnanosti a zvyšovania produktivity práce. Úbytky pracovných príležitostí nedokážu kompenzovať ani možnosti v nových a rozširujúcich sa sofistikovanejších výrobách. Ide vo väčšine prípadov o produkcie s menším rozsahom vedľajších činností, obmedzenými zásobami či novou logistikou, čo znižuje nároky na pracovnú silu.
Najväčší pokles podielu na zamestnanosti priemyslu zaznamenala výroba strojov a strojných zariadení, ťažba nerastných surovín, chemický a farmaceutický priemysel, drevospracujúci priemysel, papierenský a polygrafický priemysel, priemysel skla, porcelánu a stavebných hmôt. Z hľadiska počtu zamestnancov najvýznamnejšími odvetviami slovenského priemyslu sú podľa SOP PS najmä výroba kovov a kovových výrobkov, výroba strojov a strojných zariadení, textilný a odevný priemysel, výroba a rozvod elektriny, plynu, vody a priemysel potravín a pochutín.

Globálnou prioritou tohto sektorového operačného programu je rast konkurencieschopnosti priemyslu a vybraných služieb (cestovný ruch a obchod). Jeho realizácia by mala byť dosiahnutá prostredníctvom sústavy špecifických cieľov. Tieto vychádzajú z identifikovaných oblastí, ktoré vyžadujú intervenčný zásah a stavajú na využití príležitostí ekonomického rozvoja SR. Pre ich financovanie budú využité prostriedky zo štátneho rozpočtu, súkromné a verejné prostriedky a finančné zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ. Pri realizácii priority SOP PS bude ako doplnkový zdroj k dispozícii program aj INTERREG III, ktorý slúži na podporu medziregionálnej spolupráce v rámci jednotlivých krajín únie.
Opatrenia SOP PS by mali kontinuálne nadviazať na jednotlivé oblasti ekonomického rozvoja, ktoré sú už v súčasnosti financované v rámci predvstupovej pomoci prostredníctvom fondu Phare, ako aj rôznych štátnych príspevkových a podporných programov.
Špecifické ciele SOP Priemysel a služby:
- podpora udržateľnej štruktúry priemyselnej výroby,
- prepojenie výskumu, inovácií a znalostného potenciálu s potrebami podnikateľskej praxe,
- zvyšovanie energetickej účinnosti získavania, premeny a užitia energetických zdrojov a orientácie na úspory energie,
- využitie prírodného potenciálu krajiny na rozvoj cestovného ruchu a kúpeľníctva.

V období rokov 2004 - 2006 je v rámci SOP PS hlavnou prioritou "Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu". Zameriava sa najmä na rozvoj perspektívnych podnikateľských subjektov a ich konkurencieschopnosť v rámci hospodárstva a jednotného trhu EÚ. Dôležitá je tiež podpora obchodu, informačných a komunikačných technológií, elektronického obchodu a stimulácia vstupu priamych investícií.
Opatrenia na realizáciu priority sú formulované tak, aby zodpovedali potrebám a príležitostiam, ktoré vyplývajú z makroekonomickej analýzy uvedenej v Národnom rozvojom pláne a ekonomickej situácii jednotlivých sektorov.
Realizácia priorít operačného plánu predpokladá najmä:
- prepojenie rozvoja priemyslu, cestovného ruchu a obchodu s výskumom a inováciami, modernizáciu, mikroekonomickú adaptáciu a stimuláciu rozvoja podnikov a služieb,
- rozvoj vzdelávania, zvyšovanie adaptability a podnikavosti pracovnej sily,
- rozvoj dopravy a telekomunikácií na zvýšenie mobility pracovnej sily a jej podnikateľských aktivít,
- zvyšovanie využívania obnoviteľných a druhotných zdrojov energie, efektívnejšie využívanie energií v priemysle, bytovom hospodárstve, terciárnej sfére, doprave a kombinovanej výrobe elektriny a tepla,
- rozvoj odvetví založených na progresívnych technológiách a obnoviteľných zdrojoch,
- zlepšenie ochrany vôd, ovzdušia, obnovu environmentálnych funkcií územia, adekvátne narábanie s odpadmi a odstraňovanie starých ekologických záťaží tak, aby sme sa priblížili k štandardom EÚ.

Čo je náplňou jednotlivých opatrení?

Opatrenie 1.1.

Opatrenie sa koncentruje na rozvoj existujúcich perspektívnych podnikateľských subjektov, ktorých konkurencieschopnosť by bola v rámci jednotného trhu EÚ bez reštrukturalizácie ohrozená. Jeho súčasťou sú i sanácie priemyselných území, spracovanie ekologických auditov, odstraňovanie starých ekologických zaťaží, vybavenosť priemyselných zón podnikateľskou infraštruktúrou, vytváranie zón na podporu prílevu domácich a zahraničných investorov.
Príjemcovia
Podnikateľské subjekty, agentúry a centrá na podporu MSP, samosprávne kraje, mestá alebo obce, energetické agentúry a centrá na podporu využívania obnoviteľných zdrojov, podnikateľské a výskumné centrá, vysoké školy, združenia.

Toto opatrenie bude zohrávať dôležitú úlohu pri vzniku nových drobných podnikov v regiónoch, zvyšovaní kvality zamestnanosti, zvýšení kapacity informačných a poradenských služieb a rozvoji firiem zameraných na inovácie. Dôležitým cieľom je tiež zlepšenie prepojenia medzi výskumno-vývojovou základňou, vysokými školami a podnikateľskou praxou. Očakávané sú také projekty, ktoré vytvoria priestor pre prílev investičného kapitálu.
Príjemcovia
Podniky, podnikateľské a odbytové združenia, agentúry a centrá na podporu MSP, samosprávne kraje, obce, energetické agentúry a centrá na podporu využívania obnoviteľných zdrojov, živnostníci, spoločnosti pre energetické služby, výskumné ústavy, vysoké školy a vedecké knižnice, vývojové centrá a ďalšie.

Opatrenie zahŕňa zvýšenie objemu a kvality služieb domáceho cestovného ruchu, vytváranie nových atraktívnych produktov a aktívne využívanie historického, kultúrneho a prírodného bohatstva regiónov. Orientuje sa aj na zariadenia pre neplatené služby ako informačné centrá a priestorové značenie. Dôležitá je podpora obnovy a údržby kultúrno-historických a technických pamiatok. Jedným z cieľov je zvýšiť úroveň vedomostí, zručností a návykov zamestnancov v cestovnom ruchu, ako aj marketingu a propagácie jednotlivých centier.
Príjemcovia
Podnikatelia v cestovnom ruchu, združenia cestovného ruchu na miestnej a regionálnej úrovni, partnerstvá podnikateľských a nepodnikateľských subjektov, obce a VÚC, resp. nimi zriaďované rozpočtové a príspevkové organizácie zabezpečujúce úlohy v cestovnom ruchu, vlastníci a správcovia kultúrnych pamiatok.

Opatrenie je zamerané na rozvoj podnikania formou podpory obchodu, medzinárodnej priemyselnej kooperácie, informačných a komunikačných technológií, elektronického obchodu a stimulácie vstupu priamych investícií. Podpora sa bude vzťahovať aj na prezentáciu na veľtrhoch a na významných investičných aktivitách medzinárodného významu.
Príjemcovia
Podnikateľské subjekty, vrátane živnostníkov, samosprávne kraje, mestá, obce, odvetvové zväzy a združenia, špecializované organizácie.

V rámci návrhu financovania operačných programov z jednotlivých štrukturálnych fondov bude SOP PS financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v objeme 133,76 mil. eur. Celkovo bude k dispozícii objem 178,35 mil. eur, z ktorých má 75-percentný podiel tvoriť príspevok zo štrukturálnych fondov. Plánované súkromné zdroje predstavujú 16,79 mil. eur. Zdroje zo štátneho rozpočtu na spolufinancovanie tvoria zvyšok finančného rámca pomoci.