Podľa počtu obyvateľov budú mať miestne samosprávy od 3 do 41, a Bratislava a Košice po 80 poslancov. Zníženie počtu poslancov dvoch najväčších miest v SR by mali definitívne upraviť dlhodobo odkladané zákony o Bratislave a o Košiciach. Kým vo voľbách do NR SR kandidovalo 2,8-tisíca záujemcov o parlamentné kreslo, na komunálnych voľbách by sa malo zúčastniť až niekoľko desiatok tisíc potenciálnych poslancov miestnych parlamentov.
Permanentné voľby
Počas 6. a 7. decembra bude 4,16 mil. oprávnených voličov voliť aj 2 918 starostov a primátorov. Štátny rozpočet zaťaží hlasovanie občanov do orgánov 136 miest a viac ako 2 780 obcí 224 mil. Sk. Z toho 189 mil. Sk pripadne na činnosť Štatistického úradu SR. Na minulých komunálnych voľbách v roku 1998 sa zúčastnilo 54 % oprávnených voličov. V priebehu volebného obdobia sa konali tzv. doplňovacie voľby starostov a poslancov do orgánov niekoľkých desiatok obcí ročne. Hlavným dôvodom na ich vyhlásenie bolo najčastejšie uvoľnenie poslaneckých mandátov v zastupiteľstvách a nedostatok náhradníkov, ktorých síce v komunálnych voľbách občania nezvolili, ale v obvode odchádzajúceho poslanca získali najvyšší počet hlasov "pod čiarou". Konanie takýchto volieb schvaľuje predseda NR SR na podnet MV po predchádzajúcej žiadosti obce.
Koalície v pohybe
Na rozdiel od tohtoročných parlamentných volieb, do ktorých sa tento rok rozhodli politické strany takmer bez výnimky vstúpiť samostatne, bude komunálne voľby charakterizovať vytváranie koaličných zoskupení viacerých subjektov. Oproti voľbám v roku 1998, kedy sa politické dohody na miestnej úrovni tvorili živelne, bez ohľadu na tradičné "zafarbenie" praktickej politiky straníckych centrál, po úspechu pravo-liberálnych vízií v septembrových celoštátnych voľbách plánuje pravica svoje sily spojiť aj v samospráve. Spoločných kandidátov na starostov a primátorov budú navrhovať najmä vládne strany SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Niekoľko miest v zoznamoch nominantov na poslancov zastupiteľstiev, ktoré si strany rozdelili väčšinou podľa pomeru parlamentných mandátov, by však mali získať aj OKS, DS a v menšej miere aj zelení. Pravicové koaličné spektrum komunálok v niektorých sídlach s existujúcou základnou organizáciou strany doplní aj DÚ. Volebnú realitu však výstižne ilustruje situácia v hlavnom meste. V Bratislave sa pravá koalícia roztrieštila na dva bloky. Vo voľbách primátora bude spoločne postupovať koalícia SDKÚ - SMK - OKS a zoskupenie KDH - ANO - DS - SZS - DÚ, pri voľbe poslancov SDKÚ - ANO - SMK - OKS a osobitne KDH - DS - DÚ - SZS. Podobná situácia je aj v iných regiónoch SR. Strata pozícií SNS spred 4 rokov a vznik HZD znížila koaličný potenciál HZDS takmer na nulu. Hnutie sa preto pokúsi presvedčiť voličov samostatnými kandidátkami. Prepad ľavicových strán SDĽ, SOP a SDSS, ktoré v roku 1998 tvorili častú súčasť koalícií spolu s KDH, DS, DÚ sa v decembri, rovnako ako KSS, pokúsi postaviť vlastných kandidátov najmä v tzv. ortodoxných straníckych baštách, v obciach s trvalou voličskou podporou.
- v mestách a dedinách pôsobí okolo 40-tisíc volených komunálnych politikov
- po tohtoročných komunálnych voľbách bude v samospráve pôsobiť približne o 15-tisíc volených funkcionárov menej
- 6. a 7. decembra bude 4,16 mil. oprávnených voličov voliť 2 918 starostov a primátorov
- na komunálnych voľbách 18. a 19. decembra 1998 sa zúčastnilo 54% voličov