V čom vidíte hlavné problémy, že chýbajú kvalitné projekty?
- Problémom ostávajú chýbajúce doplnky k sektorovým operačným programom, čo napokon kritizovala i Európska únia. Keďže doplnky doteraz nie sú k dispozícii, chýbajú základné kritériá a podmienky na hodnotenie projektov. Z toho dôvodu v súčasnosti môžeme len zbierať námety a pripravovať projektové zámery korešpondujúce s navrhnutými Sektorovými operačnými programami. Tam, kde nie sú vytvorené jasné pravidlá, vytvárajú sa podmienky na klientelizmus. Pravidlá musia byť stanovené exaktne, aby hodnotenie bolo objektívne. Je jedno či na štátnej alebo regionálnej úrovni. V praxi to znamená, že po vypracovaní exaktných kritérií na hodnotenie projektov sa projekty posunú do inštitúcie, ktorá ich na základe stanovených kritérií vyhodnotí a predloží ho politickému orgánu. Či už regionálnemu zastupiteľstvu alebo špeciálnej politickej štruktúre, ktorá rozhodne, či bude daný projekt akceptovať. Dnes tento mechanizmus nie je vypracovaný, preto sa môžu odsúhlasovať "mačky vo vreci".
Chýbajúce podmienky znepokojujú i Európsku komisiu, ktorá nedávno kritizovala Slovensko ako krajinu, ktorá nie je pripravená na čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie.
- Chýbajú nám nielen podmienky a potrebné inštitúcie, ale aj štruktúry, ktoré budú usmerňovať aktivity žiadateľov. Či už to budú samosprávy alebo podnikateľské subjekty. Zámery projektov totiž musia korešpondovať s opatreniami Sektorových operačných plánov. Znamená to vydefinovať súlad daného zámeru s celkovou koncepciou štátu. Nám však chýba jasné smerovanie toho, čo sme si vytýčili, a dodržiavanie toho, na čom sme sa už dohodli. Chýba to najmä podnikateľskej sfére, ktorá sa v týchto podmienkach len ťažko orientuje. So zmenami stratégií a smerovania sa, samozrejme, menia aj kritériá, čoho výsledkom je, že strácame tvár pred Európou.
Čo teda na Slovensku potrebujeme, aby sme sa presadili s našimi projektmi?
- Povedzme, že na Slovensku budeme mať pripravené doplnky k Sektorovým operačným plánom a celú potrebnú administratívu. To znamená úrad, hodnotiace komisie i samotné projekty. Ostáva už len povedať, ako budú tieto projekty financované. Koľko obcí, či iných žiadateľov má dnes dostatok voľných zdrojov, aby mohli financovať pripravený aj veľmi dobrý projekt? Je len málo projektov, ktoré sú plne financované Európskou úniou, čo je pochopiteľné. Štruktúra financovania je stanovená v každom programe. Zväčša je financovanie rozdelené tak, že polovicu hradí únia a polovicu Slovenská republika. Časť zdrojov, ktoré musí hradiť slovenská strana, sú verejné zdroje. To je záväzok nášho štátu na spolufinancovaní, časť samospráva a čiastočne sú to súkromné zdroje. Pritom je potrebné uvažovať s nie malými projektmi. Minimálny objem preinvestovaných zdrojov by sa mal pohybovať okolo 5 mil. eur. Znamená to, že približne 1,25 mil. eur musí mať žiadateľ. Mechanizmy na angažovanie súkromných zdrojov sa na Slovensku, na východe zvlášť, veľmi slabo pripravujú. Treba si uvedomiť, že za súkromné zdroje nemožno považovať bankové úvery.
Hovoríte, že za súkromné zdroje sa bankové úvery nedajú považovať?
- Nie celkom a nie u každého prijímateľa. Žiadateľ musí preukázať v prevažujúcich prípadoch iné zdroje ako úvery.
Aká je prax preukazovania vlastných zdrojov v krajinách Európskej únie, napríklad v Rakúsku?
- V Rakúsku, ale aj iných krajinách, vytvorili investičné inštitúcie. Založili fond, v ktorom istým finančným objemom prispeli štát, banky, regionálna i miestna samospráva a podnikateľské subjekty. Žiadateľ o prostriedky z únie založil spoločnosť, v ktorej bol podielnikom či akcionárom spomínaný fond, čím splnil podmienku mať vlastné zdroje. Systémovo vytvorili podmienky na financovanie projektov. Obávam sa, že u nás sme to ešte stále nepochopili. Celkovo by sa malo na Slovensku použiť 1,65 mld. eur. Na ich získanie potrebujeme mať ďalšiu 1 mld. eur, ktorá by mala byť "neeurópska". Ak by sa na východe republiky mala použiť približne jedna tretina zo spomínanej sumy, potrebovali by sme tu mať približne 13 mld. Sk. vlastných zdrojov. Tie je potrebné čo najskôr naakumulovať. Kedy sa to pri dnešnom tempe, s akým sa u nás postupuje, podarí?
Akú úlohu v tomto procese môže zohrať samosprávny kraj?
- Vyšší územný celok zodpovedá úrovni regionálnej vlády v Nemecku či Rakúsku. Mal by zohrávať funkciu koordinátora, keďže má na to mandát a nástroje. Mal by spájať inštitúcie a ľudí a garantovať vytvorenie spomínaných štruktúr a mechanizmov. Ak tu reálne existuje regionálna vláda, potom je táto vláda zodpovedná za región a za koordináciu činností a mechanizmov tak, aby sa daný región rozvíjal.