Pustá a vyprahnutá arktická krajina je čoraz viac v centre pozornosti vďaka svojim bohatým ložiskám ropy a zemné plynu, ktoré sa nachádzajú pod povrchom. Až donedávna sa väčšina prírodného bohatstva v tomto nehostinnom regióne nachádzala nedotknutá v zamrznutej tundre, pod ľadom a v nebezpečnom Barentsovom mori. Aktivitám v tejto oblasti navyše bránilo obdobie tzv. studenej vojny medzi NATO a bývalým Sovietskym zväzom, ktoré o túto oblasť viedlo často spory s Nórskom, uviedla britská mediálna spoločnosť BBC. Zatiaľ čo nezhody utlmovali komerčné aktivity v tomto regióne, rovnako sa čoraz viac zvyšoval záujem o prírodné bohatstvo na strane oboch štátov. Odhady pritom hovoria, že pod arktickou ľadovou pokrývkou sa v súčasnosti nachádza asi štvrtina celosvetových zásob ropy.
Aj preto po ukončení studenej vojny začali do oblasti prichádzať armády inžinierov a vedcov, lode plné zamestnancov z ropného sektora spolu s ťažkými strojmi s výraznou podporu svojich vlád. Ich prieskum by mohol zmeniť zásobovanie energetickými surovinami vo svete, kde sa dopyt po rope a plyne neustále zvyšuje.
To, čo bolo ešte pred rokom takmer nemožné, sa mení. Novozvolený predseda vlády Nórska Jens Stoltenberg a jeho vláda upozornili na strategickú dôležitosť arktického regiónu a Barentsovho mora pre krajinu. V tejto súvislosti minister obchodu a priemyslu Odd Eriksen, ďalej minister energetiky a ropného priemyslu Roger Enoksen a ministerka pre rybolov Helga Pedersenová sa zhodujú v nevyhnutnosti výraznejšie pokročiť vo výskume ropných ložísk v Barentsovom mori, a to aj napriek protestom environmentálnych organizácií. Ruský minister prírodných zdrojov Jurij Trutnev verí, že sa obom stranám podarí vyriešiť aj dlhodobí spor kvôli tzv. sivej zóne v Barentsovom mori, ktorá sa rozkladá asi na 155-tisíc štvorcových kilometroch. Obe krajiny, Rusko aj Nórsko, si uvedomujú, že v tejto oblasti sú bohaté uhľovodíkové ložiská a pretrvávanie sporu spomaľuje ich aktivity v tejto oblasti.
Cezhraničná obchodná aliancia je síce ešte stále len v zárodku, avšak prvé partnerstvá sa začínajú rýchlo rozvíjať. Ide napríklad o spoluprácu nórskych energetických gigantov Statoil a Hydro a ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom, ktoré podpísali memorandum o porozumení a v súčasnosti intenzívne rokujú o spolupráci na budúcich projektoch. Spoločne s energickými koncernmi Total, Chevron a Conoco, budú nórske spoločnosti pravdepodobne súčasťou konzorcia vedeného Gazpromom, ktoré sa pripravuje odštartovať ťažbu plynu z Barentsovho mora.
StoryEditor