Základným odbytiskom gruzínskeho a moldavského vinárstva bolo do tejto jari Rusko.
Moldavskí producenti dodávali do Ruska 80 až 85 percent svojho vína, koňakov, šampanského a gruzínski vinári 70 percent svojej produkcie. No v marci prestali ruskí importéri platiť za dodávky na základe rozhodnutia ruského dohľadu nad spotrebou. Hlavný hygienik Ruska Gennadij Oniščenko totiž v ich chemickej skladbe objavil ťažké kovy a pesticídy.
V prvý deň zákazu dovozu moldavských vín sa na hraniciach Ruska a Ukrajiny zhromaždilo dvesto vagónov s moldavskou produkciou. Príjmy Moldavska z vývozu vína boli ku koncu minulého roku 313 miliónov dolárov, v prepočte takmer desať miliárd korún. V priebehu jednej hodiny fakticky táto krajina prišla o významnú časť devízových príjmov.
Ani Gruzínsko nemá na ružiach ustlané. V prvom štvrťroku vývoz vína klesol šesťnásobne a hneď po gruzínskym víne upadla do nemilosti aj svetoznáma minerálna voda Boržomi. Jej produkcia sa znížila o 40 percent, čo pre výrobcu znamená stratu päť až sedem miliónov dolárov mesačne.
Obchodná blokáda zasiahla ekonomiku oboch krajín. Rusi dávno poznajú francúzske, talianske, čilské a austrálske víno a to, čo je pre tieto dve krajiny morom, to je pre ruského spotrebiteľa len kvapkou v mori. Podľa údajov nadácie Verejná mienka 73 percent Rusov v poslednom roku ani raz nepilo gruzínske alebo moldavské vína. Väčšina spotrebiteľov si ani len nevšimla zmeny v ponúkanom sortimente. A z tých, čo tieto vína ochutnali, každý druhý bol nespokojný s kvalitou gruzínskeho vína, moldavské sa nepáčilo len každému dvadsiatemu.
Smútok vyvoláva len zmiznutie Boržomi, ktorého prvý prameň objavili v roku 1829 ruskí dôstojníci Chersonského pluku. Dôstojníci natoľko vychválili liečivé účinky vody, že cárska rodina si Brožomi vybrala spomedzi stovky minerálnych vôd práve pre jej zvláštne chemické zloženie.
V nedávnej minulosti mala Boržomi trinásťpercentný podiel na ruskom trhu minerálnych vôd. Zmierenie sa so stratou toho, čo sa pilo dve stovky rokov, je veľmi ťažké.
Nie je nič zvláštne na tom, že radoví spotrebitelia požadujú odstránenie zistených nedostatkov. Ku cti Rusov slúži to, že nemajú podstatné pripomienky k susedným krajinám, ale voči hlavnému hygienikovi krajiny.
Kladú si jednoduché otázky. Ak sa medzi skúmanou produkciou našlo 60 percent zlých výrobkov, prečo z políc obchodov zmizlo 40 percent tých dobrých? Komu vlastne otrávil hlavný hygienik život? Ako sa stalo, že na niečo prišiel až po piatich rokoch v službe štátu? A prečo práve vtedy, keď sa nastali konflikty so susednými štátmi?
V Rusku je všetko možné vysvetliť cez vtip: "Hlavný hygienik by mal kúpiť konzervu rižských šprotov. Uvidíme, ako sa Lotyšsko zľakne."
StoryEditor