Prezident Európskeho súdu Bo Vesterdorf tak nevyhovel Microsoftu, ktorý požadoval odklad účinnosti sankcií, uvádza sa v dokumente. "Microsoft vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôkazy o tom, že sankcie by mu mohli spôsobiť ťažké a nenahraditeľné škody," uviedol Vesterdorf. Microsoft a únia sa ešte môžu proti rozhodnutiu odvolať na Európskom súdnom dvore, najvyššej inštancii EÚ, uviedla britská mediálna spoločnosť BBC.
Microsoft v odvolaní požadoval, aby súd pozastavil výkon sankcií, ktoré na spoločnosť uvalila Európska komisia ešte v marci. Komisia udelila sankcie na základe získaných dôkazov o tom, že americký softvérový gigant zneužíva svoje viac-menej monopolné postavenie na trhu s operačnými systémami osobných počítačov na prenikanie na ostatné trhy. Podobne sa k obchodným praktikám Microsoftu ešte pred Európskou komisiou vyjadrili aj americké súdy.
Okrem pokuty vo výške 497,2 milióna eur, ktorej sa Microsoft neplánoval vyhnúť, keďže v iných prípadoch už na vyrovnanie sporov s inými firmami vynaložil niekoľko miliárd dolárov, komisia spoločnosti nariadila, aby ponúkla na trhu operačný systém Windows v alternatívnej verzii bez prehrávača Media Player. Microsoft musí okrem toho poskytnúť konkurenčným producentom serverov kľúčové informácie o fungovaní operačného systému Windows, aby ich produkty boli s osobnými počítačmi so servermi Windows plne kompatibilné. Microsoft tak bude musieť okrem zaplatenia pokuty navyše vyvinúť tiež novú verziu operačného systému Windows bez Windows Media Player, ktorý je príliš tesne zviazaný s operačným systémom Windows.
Microsoftu sa však v posledných mesiacoch podarilo dosiahnuť dohody s takmer všetkými spoločnosťami a organizáciami, ktoré sa na spoločnosť sťažovali. Bez výsledkov sú stále rokovania so spoločnosťou RealNetworks, ktorá vyrába konkurenčný mediálny prehrávač Real Player. Pozorovatelia, ktorí sledujú celý spor medzi úniou a americkou spoločnosťou, sú presvedčení, že Microsoft už čoskoro začne rokovať o zmiernení sporu priamo s komisiou. Odvolávací proces môže totiž trvať niekoľko rokov. Zdroje z Bruselu však uvádzajú, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie protimonopolný úrad EÚ už neuvažuje o ďalších rozhovoroch s Microsoftom.
Legálne spory EÚ, USA a Microsoftu
- 1990: Federálny úrad USA začal vyšetrovanie o možnej tajnej dohode medzi Microsoftom a spoločnosťou IBM
- 1997: Federálny úrad USA obvinil Microsoft z neférových obchodných praktík
- 1998: Spoločnosť Sun Microsystems podal v EÚ sťažnosť na Microsoft za jeho neochotu podeliť sa o svojej systémové kódy
- 2000: Najvyšší súd USA nariadil rozdelenie Microsoftu
- 2001: Odvolací súd USA zmenil rozhodnutie Najvyššieho súdu, avšak potvrdil, že Microsoft využíva operačný systém Windows na vytláčanie konkurencie z trhu. Microsoft napokon dosiahol s americkou vládou dohodu
- 2002: Brusel varoval Microsoft, že tvrdo zakročí proti jeho praktikám na európskom trhu
- 2003: Microsoft urovnal spor so spoločnosťou AOL
- marec 2004: Rozhovory medzi EÚ a Microsoftom sa skončili neúspešne, EK potrestala spoločnosť pokutou 497,2 milióna eur