Šľachtiteľská stanica viniča v Šenkviciach, ktorá je posledným takýmto pracoviskom na Slovensku, je v neutešenom stave. Steny praskajú a v pivniciach, kde ešte nedávno výrobou vína overovali šľachtitelia výsledky svojej práce, niet v sudoch už ani kvapky. Na stenách zanedbaného objektu doteraz visia desiatky zaprášených ocenení a čestných uznaní, ktoré šľachtitelia získali v minulých desaťročiach. Nepokosená tráva pri vchode do areálu a nápis, že je tu jedna zo zastávok atraktívnej Malokarpatskej vínnej cesty, pôsobia bizarne. Sotva by dnes niekto uveril, že ešte pred dvoma rokmi získal tamojší Rizling rýnsky titul svetového šampióna.
Veľa nevyriešených problémov
Čo bude s výsledkami práce odborníkov, ktorí -- hoci už nemajú časť technického vybavenia -- chcú pokračovať v šľachtení, nikto nevie. Zatiaľ nevedno ani to, kto ponesie zodpovednosť za zlikvidovanie tohto pracoviska. Nie je to tak dávno, čo rezort pôdohospodárstva a súkromná Vinohradnícka spoločnosť Modra investovali do šľachtenia v Šenkviciach niekoľko miliónov korún. Táto firma ju mala takmer päť rokov v prenájme od Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho za 1,2 milióna korún ročne. Do konca vlaňajška tak suplovala štát, ktorý na jej prevádzku nemal peniaze.
Spor sa vedie aj o to, komu teraz patria pracovníci, ktorí boli pôvodne zamestnancami ústavu. Ten je pred likvidáciou a jeho riaditeľ Michal Kolárik tvrdí, že jemu nie. Šľachtitelia sú presvedčení o opaku, lebo tak to podľa nich v rámci prechodu práv a povinností upravuje Zákonník práce. Riaditeľ koncom apríla vyzval šľachtiteľov, aby do 6. mája objekt vypratali. Tí to však odmietli a ostali. Predstavitelia vinohradníckej spoločnosti teraz čakajú na rozhodnutie inšpektorátu práce, ktorý požiadali o vyriešenie sporu.
Alibistický postoj ministerstva
Šľachtitelia sú rozhodnutí, že stanicu dobrovoľne neopustia. Čakajú na odpoveď ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, ktorý ich v polovici apríla požiadal, aby mu zaslali návrhy, ako riešiť existenciu vinohradníckeho výskumu. Šéf rezortu nedávno v rozhovore pre HN uviedol, že nezodpovedané sú viaceré majetkové otázky, napríklad komu patrí to, čo v stanici vyšľachtili. Preto nemôže vydať žiadne rozhodnutie.
Šľachtitelia tvrdia, že neodídu aj preto, že nemôžu skončiť prácu, ktorú im odsúhlasilo vedenie rezortu. "Ministerstvo a výskumný ústav nechcú hovoriť ani o tom, čo bude so špeciálnymi skleníkmi, ktoré sú vo výstavbe. Ide o technický izolát, ktorého zriadenie odsúhlasila v októbri 2002 porada ministra. Rezort dal na ne neskôr polovicu peňazí," uviedol vedúci šľachtiteľského kolektívu Daniel Sekera. "Ja za to zodpovedám, lebo v zmluve s ministerstvom o poskytnutí dotácií sa hovorí, že skleníky budú používané na tento účel po obdobie desať rokov. Nemôžem odísť, kým sa tento problém nevyrieši," vysvetľuje.
"Keď sa vedelo, že sa zmluva končí k 31. decembru 2004, kto na ministerstve dovolil, aby sa do skleníkov ešte v roku 2004 investovalo? Ako je to možné?" pýta sa Kolárik.
V kancelárii sa šľachtiť nedá
"Ak skleníky nebudú v prevádzke, SR nebude môcť pripravovať bezvirózový certifikovaný materiál na množenie viniča," tvrdí Dorota Pospíšilová, ktorú vinohradníci a vinári považujú za špičkovú šľachtiteľku. "Jeho produkcia je viazaná na podmienky vinohradníckeho zákonodarstva Európskej únie," zdôrazňuje. Technický izolát má 18 árov, práca na ňom je podľa Pospíšilovej odborne príliš špecifická, nemôže ju robiť hocikto. Slovensko tak môže prísť o rozmnožovanie viniča, ktorý sa šľachtil desiatky rokov. "V kanceláriách sa šľachtiť nedá, ako si to myslia niektorí úradníci," dodal Sekera.
Záhadná návšteva
Veľké vinohradnícke firmy pritom chcú naďalej finančne zabezpečovať prevádzku stanice. Predsedu Predstavenstva Vinohradníckej spoločnosti Modra Igora Mancela zaráža nezáujem riešiť problém v prospech celého vinohradníctva. Tvrdí, že keď sa usilovali nahradiť prenájom stanice stabilnejšími podmienkami, navštívili ich zástupcovia istej súkromnej firmy. "Upozornili nás, že všetko je to zbytočné, lebo oni aj tak kúpia areál v Šenkviciach," zdôrazňuje Mancel. Nemyslí si však, že to je hlavný dôvod terajších problémov. "Ale faktom je, že situácia sa vyvinula tak, ako to predpovedali," dodáva.
Riaditeľ Kolárik tiež priznáva, že už vlani sa faxom od ministerstva dozvedel o záujme "nejakej spoločnosti" získať objekt stanice. Podľa neho to však bola len jedna z ponúk v čase, keď sa končila nájomná zmluva a nevie, o koho ide. HN zistili, o ktorú spoločnosť ide, ale podarilo sa nám skontaktovať len s členom jej predstavenstva, ktorý nevedel potvrdiť záujem firmy o areál stanice. Preto jej názov neuvádzame.
Práca pre pištoľníkov
A kedy Kolárik šľachtiteľov deložuje?
"Nech sú radi, že majú kde sedieť," reaguje.
"Dokedy?" pýtame sa.
"Neviem. Uvidím," dodáva.
Kolárik si myslí si, že je to vec zriaďovateľa, a tým je ministerstvo. Sekerovi povedal, že ak s kolektívom dobrovoľne neodíde, nájde na to iné riešenie. "Nie je štandardné ani slušné, ale bolo by právne čisté," povedal.
Zaujíma nás, či by použil na vypratanie stanice bezpečnostnú službu.
"Prečo nie?" odpovedá.
Úlohy, ktoré doteraz zabezpečoval Výskumný ústav vinohradníctva a vinárstva, sa podľa ministra Simona presúvajú aj s financiami na inú rezortnú inštitúciu, ktorá bude šľachtiteľské práce objednávať. Odborníci však upozorňujú, že na šľachtenie plodín niet dostatok financií, a preto sa táto činnosť značne obmedzuje.