Podmienky komerčného chovu rýb na Slovensku sa po vstupe do Európskej únie zhoršili. A to napriek tomu, že mnohé z prevádzok hospodária v súlade s európskymi normami. Rybársky sektor sa síce usiluje o udržanie chovov, ale produkcia stagnuje. Dopyt po lacnejších konzumných druhoch, ale i dopyt po rybách na zarybňovanie, uspokojuje z väčšej časti dovoz.
Namiesto rastu pokles
Po otvorení európskeho trhu nastal prepad v predaji pstruhov, hovorí Miroslav Hrča, konateľ spoločnosti Rybárstvo Požehy, ktoré ročne odchová a spracuje vo vlastnom zariadení okolo sto ton lososovitých rýb. Kým v dekáde od roku 1992 dosahovala firma ročne niekedy až 20-percentný rast, klesol tohto roku predaj asi o pätinu. Príčinou sú podľa Hrču najmä vyššie náklady než v krajinách s teplejšou klímou, keďže tunajšie podmienky neumožňujú taký rýchly výkrm.
Slovenské chovy nehospodária tiež tak intenzívne, mnohé sú zastarané a podkapitalizované. Navyše ťažko môžu malé farmy konkurovať zahraničným veľkochovom. Na druhej strane sú domáce ryby neporovnateľne zdravšie a kvalitnejšie, pretože väčšiu časť prírastku dosahujú prirodzene, dodáva Hrča.
Dovoz je lacnejší
Ročne sa na Slovensku vyprodukuje okolo 900 ton lososovitých rýb, z ktorých asi 60 percent skončí v zahraničí kvôli nízkej spotrebe a vyššej cene, než je ochotný slovenský zákazník akceptovať. Na ich miesto sa tlačia ryby z Poľska či Turecka. Najväčším chovateľom lososovitých rýb je spoločnosť Slovryb Príbovce. Ročne ich vyprodukuje asi 500 ton. Okrem domáceho trhu zásobuje predovšetkým Maďarsko, Poľsko, Českú republiku a Nemecko. Pre revíry Slovenského rybárskeho zväzu dodáva živé násady.
Podľa Pavla Žirka, riaditeľa Združenej strednej školy poľnohospodárskej a rybárskej v Mošovciach, ktorú navštevuje 160 budúcich odborníkov na chov rýb, má Slovensko pre toto odvetvie dobré podmienky. Je to však ekonomicky náročná, dlhodobo návratná činnosť. V súčasnosti len ťažko môže konkurovať niektorým zahraničným producentom, ktorí prenikajú na domáci trh dumpingovými cenami. Výhodou slovenského rybárstva, na ktorej môže stavať do budúcnosti, je ekologické hospodárenie a kvalita.
Rybníky sú zanedbané
Obdobné problémy majú aj rybnikári, ktorí chovajú nížinné druhy hospodársky cenných rýb, ako kapor, amur, tolstolobik, zubáč, sumec a šťuka. Ročne sa ich spotrebuje okolo dvetisíc ton, pričom len štvrtina pochádza z domácej produkcie. Najväčším importérom do SR je Česká republika. Väčšina ročnej spotreby týchto rýb sa využíva na zarybňovanie vôd pre športový rybolov a iba asi desatina sa dostáva cez obchodnú sieť ku konzumentom, a to najmä pred Vianocami. Na Slovensku je okolo dvetisíc hektárov rybníkov a viacúčelových vodných nádrží vhodných na ich chov. Tento rybničný fond je však pomerne zanedbaný a jeho štvrtina je nevyužitá.
Podľa Ľudovíta Janošova, prezidenta Združenia chovateľov rýb v SR a spolumajiteľa spoločnosti Rybárstvo Zemplín v Iňačovciach, je cieľom rybnikárov skvalitniť chov rýb a začať využívať naplno a dlhodobo kapacitu domáceho rybničného fondu. Je to však zdĺhavý a finančne náročný proces.
Bez priamych platieb
Chovatelia rýb sú vylúčení z priamych platieb poľnohospodárom a vstupom do EÚ stratili štátnu dotáciu tritisíc korún na hektár rybníka, ktorá aspoň čiastočne pomáhala hospodárskemu využívaniu rybníkov. V súčasnosti môžu žiadať o podporu z eurofondov na technológie a zariadenia, ale dosiaľ žiadny z projektov neuspel.
Rybárstvo Zemplín patrí medzi najväčších producentov nížinných druhov rýb. Hospodári na východoslovenských rybníkoch v okresoch Trebišov, Michalovce, Košice vidiek a Rožňava, s celkovou plochou viac ako 380 hektárov. Podľa Janošova je ziskové a ročne investuje jeden a pol až dva milióny korún do rybničného fondu. Najväčšiu sústavu rybníkov vlastní od roku 1996 pri obci Hrhov. Do ich rekonštrukcie musela firma tiež vložiť niekoľko miliónov. Cieľom majiteľov je pozdvihnúť ich na úroveň povestných juhočeských rybníkov, čo si však vyžiada v najbližších rokoch ďalšie investície.
Odhad vývoja
Dopyt po sladkovodných nížinných druhoch rýb vysoko presahuje ponuku, nielen na domácom, ale i na západoeurópskych trhoch, hovorí Janošov. V budúcnosti podľa neho ešte porastie, keďže rybnikárstvo je vysokoekologickou poľnohospodárskou činnosťou, ktorej výsledkom je produkt racionálnej výživy. Rovnako vzrastie i nutnosť zarybňovania vodných tokov a nádrží, pretože ryby čoraz viac strácajú kvôli civilizačným vplyvom na krajinu schopnosť reprodukcie. Rybnikárstvo má oproti intenzívnej živočíšnej výrobe výhodu, že ryby sa chovajú v prírodných podmienkach a časť prírastkov dosahujú prirodzene. Takto získavajú v čoraz väčšej orientácii trhu na ekologické produkty v porovnaní s inými potravinami konkurenčnú výhodu. Napriek pomerne vysokým prvotným vstupom je rybnikárstvo pri správnej údržbe i starostlivosti o rybníky a násady, dlhodobo ekonomicky efektívnym podnikaním, dodáva Janošov.