Nový svetový rekord dosiahol predvčerom francúzsky rýchlovlak TGV spoločnosti Alstom, keď na trati medzi Parížom a Štrasburgom zaznamenal rýchlosť 553 kilometrov za hodinu. Historický rekord drží japonský Šinkanzen, ktorý skúšobne prekonal 580 km/h, no to bola súprava na magnetickom vankúši.
Práve rýchlovlaky sú jedným z nemnohých bodov, ktorými Európa vysoko predstihla USA. Už od roku 1978 začali v Európe jazdiť vlaky rýchlosťou 250 km/h a ich rýchlosť sa postupne zvyšovala až na dnešných zhruba 300 km/h. Okrem Francúzska majú svoje rýchlovlaky aj Nemci, Taliani či Španieli.
Iný kraj, iná trať
Problémom je, že zatiaľ čo v rámci vlastných štátov rýchlovlaky dosahujú rýchlosti, na ktoré sú konštruované, pri prekročení hraníc musia často výrazne spomaliť. Ako informoval týždenník Business Week, najväčšie komplikácie rýchlovlakom spôsobujú v západnej Európe Briti a Holanďania, ktorí nemajú adekvátny systém tratí pre rýchlosti, ktoré sú vlaky schopné dosiahnuť. Napríklad vlaky spoločnosti Eurostar, ktorá popod kanál La Manche zabezpečuje spojenie medzi Londýnom, Bruselom a Parížom, by mali trasu Londýn - Paríž prejsť za 2 hodiny a 15 minút, v skutočnosti ju zvládajú o 20 minút pomalšie. Ešte väčšie problémy má Thalys, ktorá zabezpečuje spojenie medzi Parížom a Amsterdamom. Cesta by nemala trvať dlhšie ako tri hodiny, vlaky však trasu prejdú za viac než štyri hodiny.
Podobný problém je aj na Slovensku. Rýchlovlak Pendolino Českých dráh bude v Česku jazdiť rýchlosťou 160 km/h, no pri súčasnom stave slovenského traťového systému musí spomaliť v priemere na 120 km/h. Iba krátky úsek medzi Kútmi a Devínskou Novou Vsou môžu vlaky zvýšiť rýchlosť na 140 km/h. Zmena nastane až po roku 2012, keď sa zrekonštruuje úsek Bratislava - Žilina a rýchlosť vlaku sa bude môcť zvýšiť na úroveň rýchlosti v Česku.
Nástup
Ešte stále to bude nízka rýchlosť v porovnaní s možnosťami vlakov TGV, ktoré by napríklad medzi Parížom a Štrasburgom, kde padol aj spomínaný rýchlostný rekord, mali premávať od júna tohto roka rýchlosťou až 360 km/h.
Rýchlovlaky nastupujú po celom svete. Od nemeckého Siemensu chcú podľa ČTK kúpiť rýchlovlaky Railjet Rakúšania, ktorí ich plánujú nasadiť od decembra budúceho roka. Ich rýchlosť by sa mala pohybovať okolo 230 km/h. Ďalšie rýchlovlaky Siemensu putujú podľa Reuters do Ruska, ktoré chce zrýchliť prepravu osôb medzi Moskvou a Petrohradom a neskôr Moskvou a Nižným Novgorodom. Rusi okrem toho spolu s Fínmi stavajú vysokorýchlostnú trať aj medzi Petrohradom a Helsinkami a rýchlovlaky už jazdia v Južnej Kórei a Číne.
Najrýchlejšie vlaky
Šinkanzen - japonský vlak uvedený do prevádzky ako prvý na svete v roku 1964. Priemerná rýchlosť klasického vlaku je vyše 300 km/h, rekord 443 km/h. Dĺžka tratí dosahuje 2 000 km.
TAV - Taliansko ako prvá krajina uviedla v roku 1978 do prevádzky rýchlovlaky na trati Rím - Florencia. Z týchto súprav vychádza aj Pendolino. Rýchlosť je 300 km/h.
InterCity Express - nástupca ICE vlakov v Nemecku, ktorý zachádza aj do susedných štátov. Bežná rýchlosť je 160 km/h, na niektorých úsekoch okolo 200 a len na dvoch 300 km/h.
TGV - francúzske vlaky premávajú na domácich tratiach s dĺžkou 1 500 km. Rýchlosť je v priemere 300 - 320 km/h, železnice ju chcú zvýšiť na 350 km/h.
AVE - španielsky systém vychádzajúci z TGV začal premávať v roku 1992 medzi Madridom a Sevillou. Dnes má päť liniek. Priemerná rýchlosť je do 300 km/h.
KTX - kórejský vlak v prevádzke od roku 2004 vychádza tiež z TGV. Rýchlosť 300 km/h chcú Kórejčania zvýšiť vlastnou technológiou na 350 km/h.
Transrapid - jediní Číňania majú v prevádzke rýchlovlak na magnetickom vankúši. Na trati Šanghaj - letisko sa vlak pohybuje rýchlosťou 430 km/h.