Americký prezident George W. Bush vymenoval po odchode Paula O'Neilla za ministra financií bývalého profesora práva a ekonómie a súčasného šéfa prepravnej spoločnosti CSX Johna Snowa. Ako uviedla BBC s odvolaním sa na americké denníky Washington Post a The New York Times, J. Snow ponuku od prezidenta prijal, na potvrdenie vo funkcii bude však musieť ešte počkať na finančnú previerku jeho osoby zo strany Bieleho domu. Znalosti by J. Snowovi mali umožniť presadiť jeho predstavy o hospodárskej reforme skeptickým obyvateľom USA, hlavne v súčasnom období začínajúcich sa príprav na prezidentské voľby v roku 2004.
Podľa americkej tlače sa čoskoro obsadí aj voľné miesto po ekonomickom poradcovi Bieleho domu Larrym Lindseym, ktorého by vo funkcii mal nahradiť bývalý šéf investičnej banky Goldman Sachs Steven Friedman.
Odstúpenie P. O'Neilla však nebolo prekvapením. S jeho odchodom počítali viacerí analytici už niekoľko mesiacov. Hlavnou otázkou ani nebolo, či existuje napätie medzi ministerstvom financií a Bielym domom, ale či toto napätie je také nebezpečné, že prekoná silnú lojalitu prezidenta k ministrovi, ktorého sám vymenoval. Aj keď viacerí predstavitelia Bieleho domu prezentovali rezignáciu bývalého ministra ako realizáciu dlhodobých úvah, podľa pozorovateľov bol však na O'Neilla vyvíjaný silný nátlak, čo bol šok tak pre bývalého ministra, ako aj pre ekonomického poradcu Bieleho domu Lindseyho.
Neustále nezhody medzi ministerstvom financií a prezidentskou administratívou boli základom washingtonských kuloárnych debát už niekoľko mesiacov. Ministerstvo, ktoré malo za Clintonovej éry rozsiahle právomoci, po nástupe G. W. Busha o mnohé z nich prišlo. Už v prvom roku Bushovej administratívy O'Neillova "prílišná otvorenosť" zahmlila vyjadrenia administratívy vo viacerých oblastiach vrátane politiky silného dolára, zníženia daní či riešenia medzinárodných finančných kríz. Na medzinárodnej scéne ministerstvo postúpilo veľkú časť právomocí Medzinárodnému menovému fondu, ktorý následne prehlasoval požiadavku P. O'Neilla znížiť objem záchranných balíčkov krajinám vo finančnej kríze. Na domácej scéne čoraz viac právomocí koncentroval vo svojich rukách Biely dom. Z rovnakých príčin, pre príliš jasne zverejňované vlastné názory, prišiel o kreslo aj L. Lindsey, ktorý údajne nedokázal dostatočne koordinovať hospodársku politiku.
StoryEditor