George Soros dnes oslavuje 75. narodeniny a rozhodne nie je konformná postava. Génius, podivín, samaritán i provokatér -- to všetko o sebe počúval v určitých etapách svojho života. Keď v auguste 1992 zrejme ako prvý v dejinách zarobil pri špekulácii na pokles libry za jediný mesiac miliardu dolárov, 60 miliónov Britov ho znenávidelo a zvyšok sveta ho pre zmenu obdivoval. O niekoľko rokov a niekoľko útokov na ďalšie ekonomiky neskôr začal kritizovať niektoré aspekty myšlienky voľného trhu.
Sorosova životná dráha sa začala 12. augusta 1930, keď sa narodil v rodine maďarského Žida. Vďaka svojráznemu otcovi Tivadarovi, ktorý už na začiatku vojny zbavil rodinu židovských koreňov, rodina prežila. Z Maďarska György utiekol až pred komunizmom. V Británii sa chvíľu živil manuálnou prácou a v roku 1952 nastúpil na prestížnu Londýnsku ekonomickú školu, kde mu prednášal rakúsky filozof Karl Popper. Jeho kniha Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia zrejme najviac vyformovala Sorosove názory, veď aj jeho hlavný nadačný fond nesie názov Open Society Fund.
Po štúdiách sa pokúšal preniknúť do finančného sveta cez londýnske City, nakoniec však odcestoval do New Yorku, kde na Wall Street mal bývalý maďarský utečenec viac šancí. Tam sa aj v priebehu 10 rokov stal uznávaným maklérom a v roku 1969 prevzal vedenie investičného fondu Quantum.
V 80. rokoch (Open Society Fund založil v roku 1979) sa začala tretia etapa jeho života, etapa mecenáša. Soros sa stiahol z vedenia fondu a sústredil sa na prácu v investičnej aj charitatívnej oblasti. Prvýkrát pomohol bojovníkom proti juhoafrickému apartheidu, neskôr odporcom komunizmu v strednej a vo východnej Európe a po páde železnej opony tu investoval dve miliardy dolárov v snahe chrániť zákonnosť, občiansku spoločnosť a trhové hospodárstvo.
StoryEditor