Návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách prešiel prvým čítaním v parlamente a účinnosť by mal nadobudnúť v januári. Vlastníci kúpeľných podnikov sa síce podieľali na jeho príprave, no v rámci pripomienkovania sa do návrhu zákona dostali niektoré pasáže, ktoré kúpele považujú za neprijateľné. Tvrdia, že ohrozuje ich podnikateľské zámery.
Podľa predsedníčky Zväzu Slovenských liečebných kúpeľov a žriediel Janky Zalešákovej im prekáža hlavne to, že zákon pripúšťa ďalších využívateľov zdrojov liečivej a prírodnej vody. V praxi by to znamenalo, že so zdrojmi by mohli podnikať aj iné firmy ako kúpele. "Vstup konkurencie do kúpeľníctva neodmietame, no pri rozhodovaní o novom využívateľovi sa musí zohľadňovať výdatnosť zdroja a hydrogeologické špecifiká každej žriedlovej štruktúry. V opačnom prípade hrozí prečerpanie zdroja, čo môže mať negatívne dopady na kúpeľné podniky," tvrdí Zalešáková.
Podľa ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca legislatívna norma o kúpeľoch komplexne rieši využívanie, ale aj ochranu liečivých vôd. "Zákon sa pozerá na kúpele ako na podnikanie, na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a využívanie národného bohatstva. Minerálne vody, termálne pramene, bahno, vzduch a klimatické podmienky sú národným vlastníctvom. V zákone sme našli vyvážený model, akým spôsobom umožniť každému, kto prejaví záujem, dostať sa k národnému bohatstvu, ale za podmienky nepoškodiť tých, ktorí v týchto oblastiach už podnikajú," konštatuje minister.
Vyhlásenia tohto typu podľa Zalešákovej "spustia v kúpeľných mestách lavínu falošných predstáv o tom, že v každom hoteli či penzióne bude kohútik s liečivou vodou". Jej názor podporuje aj lekársky riaditeľ Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany Jaroslav Mikula, podľa ktorého Zajacove tvrdenia popierajú samotný účel a zmysel zákona, pretože práve štát má povinnosť starať sa o prírodné zdroje. "Do hry sa takto vracajú skupiny, ktoré neuspeli pri privatizácii kúpeľov," dodáva.
Podľa predsedu predstavenstva Liečebných termálnych kúpeľov Sklené Teplice Jána Kamenického ani oni nie sú proti trhovým princípom. "Musia sa však vylúčiť špekulácie, aby to, čo je dobre vybudované a funguje, sa zachovalo a nenarušilo. Aj do kúpeľníctva sa tlačí špekulatívny kapitál, často však ide o ľudí, ktorí nemajú žiadne poznatky ani skúsenosti v tejto oblasti," poznamenáva.
Na zdroje v Lúčkach sa chce napojiť Idoneus
Konkrétny záujem o zdroje termálnej vody potvrdila riaditeľka Liptovských liečebných kúpeľov Lúčky Anastázia Mičková, podľa ktorej v tesnom susedstve kúpeľov chce rozbehnúť podnikateľské aktivity firma Idoneus z Dunajskej Stredy. "Plánujú sa pritom napojiť na ten istý zdroj, ktorý už dvesto rokov využívajú naše liečebné zariadenia. Ak by sa tak stalo, môže výdatnosť prameňa výrazne klesnúť, čo priamo ohrozí našu existenciu," upozorňuje Mičková. Konateľ spoločnosti Idoneus Elemér Török návrh nového kúpeľného zákona víta, pretože podľa neho umožní rozvinúť cestovný ruch v regiónoch. "Našou ambíciou nie je konkurovať kúpeľom. V Lúčkach sa chceme napojiť na nevyužívaný vrt termálnej vody," vysvetľuje Török. Či sa tento projekt bude realizovať, však podľa neho zatiaľ vôbec nie je isté, pretože firma má problémy s majetkovým vysporiadaním pozemkov.
Najväčšie liečebné kúpele v Slovenskej republike |
Slovenské liečebné kúpele Piešťany |
Slovenské liečebné kúpele Trenčianske Teplice |
Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice |
Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice |
Bardejovské kúpele |
Liečebné kúpele Dudince |
Liečebné termálne kúpele Sklenné Teplice |
Kúpele Vyšné Ružbachy |
Kúpele Štós |
Liptovské liečebné kúpele |
Kúpele Bojnice |
Kúpele Štrbské pleso |
Fatranské liečebné kúpele |
Zdroj: www. kúpele.sk |