EÚ nerobí veľa pre dotiahnutie sa na USA

V správe určenej pre marcový summit EÚ v Bruseli komisia uviedla, že mnohé štáty EÚ nemajú dosť vôle uskutočniť nevyhnutné reformy v rámci vnútorného trhu. Podľa EK je na reformy už najvyšší čas, pretože v roku 2004 sa únia rozšíri a v prípade, že vnútorný trh nebude vyvážený, dôjde po rozšírení na 25 krajín ku komplikáciám. Desať kandidátskych krajín totiž ekonomicky výrazne zaostáva za terajšími členmi EÚ a mnohé sú silne agrárne. V tomto smere je najväčším problémom Poľsko.
EK poukazuje v rozsiahlej správe na mnohé úspechy pri plnení dohodnutých podmienok z lisabonského summitu, podľa nej sa však záväzky dali plniť omnoho rýchlejšie, ak by medzi štátmi bola lepšia koordinácia. Medzi hlavné problémy, ktoré sa zaviazali riešiť, v skutočnosti sa však v tejto oblasti nedarí pokračovať tempom, aké si členské štáty predstavovali, zaradila EK pracovný trh, jeho pružnosť a z toho vyplývajúcu mieru nezamestnanosti. Na jednej strane členské štáty uspeli v samotnom zvyšovaní počtu pracovných miest. Za 10 rokov spoločného vnútorného trhu sa vytvorilo 2,5 mil. pracovných príležitostí a podľa komisára EÚ pre vnútorný trh Fritsa Bolkesteina jednotný trh priniesol EÚ za 10 rokov okolo 877 mld. eur.
Tempo však nie je dostatočné a pri terajšom náraste počtu pracovných miest o 0,5 milióna za rok sa nepodarí do konca roku 2010 dosiahnuť dohodnutú 50-percentnú zamestnanosť staršej populácie. To skomplikuje plánované posunutie odchodu do dôchodku, ktorý je nevyhnutný, keďže celá Európa starne a národné rozpočty zanedlho už nebudú schopné rastúci tlak znášať. Nepružný pracovný trh neumožnil zvýšiť produktivitu práce na obyvateľa, ktorá v porovnaní s USA ešte klesla. V roku 2000 klesla produktivita z 86 % úrovne v USA o tri percentá. Príčinou je podľa EK neochota mnohých krajín, hlavne Francúzska, Talianska, ale aj južných štátov, rýchlo prijímať normy na harmonizáciu vnútorného trhu. Zatiaľ čo severania spĺňajú dnes už takmer všetky záväzky z lisabonského summitu, Nemecko, Francúzsko či Grécko takmer žiadne.
Správa EK sa venuje aj kandidátskym krajinám, ktoré čaká ešte veľa práce na splnenie lisabonských noriem. Členské štáty budú, napríklad, musieť zlepšiť systém daňových a sociálnych stimulov, aby sa spružnil trh práce, zvýšiť efektívnosť verejného sektora, zreformovať energetické a telekomunikačné siete, ako aj viac investovať do vedy a výskumu, čo, mimochodom, vytýkala i západným krajinám. Pri nedostatočných investíciách do vedy a výskumu sa totiž nebude dať konkurovať rýchlo napredujúcim USA. V roku 2000 vynaložili staré členské krajiny na vedu a informačné technológie okolo 2 % HDP, zatiaľ čo kandidátske krajiny ani nie 1 % HDP. Napriek tomu ani terajšie krajiny EÚ nedokážu konkurovať v investíciách do vedy Spojeným štátom.