Keď v júni 2002 vznikla Americko-iracká podnikateľská rada, bola vojna proti Saddámovi Husajnovi v nedohľadne. Vtedy nádeje rady na demokratický proces v Iraku a posilnenie súkromného sektora pripomínali skôr fatamorgánu. Dnes sa tento sen plní a 15. mája rada otvorí v Chicagu prvú kontraktačnú výstavu, kde by sa malo predstaviť viac než 200 amerických spoločností.
Nedávno vyvolal veľkú nevôľu kontrakt v hodnote 680 mil. USD, ktorý získala kalifornská stavebná firma Bechtel. Demokrati kritizujú vládu, že do súťaže prijala len spoločnosti s politickými kontaktmi a Washington poukazuje na renomé Bechtelu, ktorý postavila, napríklad, tunel pod kanálom La Manche. Vláda ďalej argumentuje, že súťaž vypísali ešte pred začiatkom vojny, čo vyžadovalo určitý stupeň utajenia a jeho dodržanie je oveľa jednoduchšie v prípade amerických podnikov než európskych.
Zmluva Bechtelu je nepochybne najväčší kus koláča, hoci 167 mil. USD si môže zarobiť výskumný inštitút Triangle, ktorý má lokálne vlády v Iraku podporovať pri obnove krajiny. Agentúra USAID plánuje čoskoro prideliť veľké kontrakty na správu letísk, modernizáciu zdravotníckych či dopravných systémov, no aj v tomto prípade sú prizvané len americké firmy. Celkovo rozdelí vládne objednávky v hodnote 2,4 mld. USD.
Firmy z USA majú jednoznačne prednosť, hoci analytici očakávajú, že šancu čoskoro dostanú aj európske spoločnosti. Napríklad stavebnej firme Hochtief to umožní jej americká dcéra Turner a kontrakty sa môžu ujsť aj európskym cementárňam Lafarge (Francúzsko), Holcim (Švajčiarsko) či CRH (Írsko). Politickí pozorovatelia sú presvedčení, že prideľovanie kontraktov sa čoskoro bude globalizovať, keďže nad nimi bdie OSN, Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF). Navyše v okamihu, keď USA odovzdajú vládu nad Irakom civilnej vláde, celý proces bude oveľa prehľadnejší. USA totiž v súčasnosti nesú najväčšiu časť nákladov, takže uprednostňujú vlastné spoločnosti, no veľkú časť obnovy bude financovať samotný Irak prostriedkami z predaja ropy, keď OSN zruší embargo.
Okrem lukratívnych vládnych kontraktov láka Irak aj ďalšími investičnými možnosťami. Krajina bola dlho zle riadená, čo prináša priestor pre hospodársky rozvoj. OSN odhaduje, že iba modernizácia elektrických rozvodných sietí si vyžiada 17 mld. USD a zastaraná telekomunikačná sieť -- na 100 obyvateľov pripadajú len tri telefóny -- viac než 1 mld. USD. Mobilné telefóny sa doteraz vyskytovali len v kurdskej časti krajiny a medzinárodné koncerny teraz bojujú o mobilný štandard: USA chcú zaviesť CDMA, Európa zas GSM. Rozhodnutie musí prijať iracký telekomunikačný úrad, no ten musí najprv vzniknúť.
StoryEditor