Drevo sa ťaží, ochranári sú proti

Kým odborníci polemizujú o spracovaní kalamity vo Vysokých Tatrách, v tatranskom lese sa ťaží. Štátne lesy TANAP-u predali v dražbe deviatim firmám, z toho dvom z Českej republiky, jedenásť ťažobných polí s približne 400-tisíc kubíkmi kalamitného dreva asi za 280 miliónov korún. Druhé kolo dražby bude dnes.
Štátne lesy ponúkajú na vyťaženie ďalšie celky na území od Vyšných Hágov po Tatranskú Lomnicu. "V terajšej ponuke je asi o stotisíc kubíkov dreva menej ako v tej prvej. Ponúkneme ich za minimálnu výkričnú cenu od 200 do 500 korún za kubík," povedal hovorca Štátnych lesov TANAP-u Marián Šturcel. V ponuke sú už aj lesy v piatom najprísnejšom stupni ochrany, ktoré dostali výnimku zo zákona. Podľa Šturcela je o drevo veľký záujem. Zisk z jeho predaja však nebude veľký pre vysoké režijné náklady. Tie plynú najmä z výdavkov na opravy, údržbu, dozor a ďalšie technické práce. Štátne lesy pripravujú ešte ďalšie kolá dražieb, a to podľa postupu udeľovania výnimiek.
S udeľovaním výnimiek však nesúhlasia niektorí ochrancovia prírody a lesníci. Podľa štátnej ochrany prírody by v najprísnejších územiach s piatym stupňom ochrany malo byť ponechané všetko drevo, v štvrtom stupni 30 a v treťom 10 percent. Tvrdia, že je to optimálne množstvo biomasy na zabezpečenie samoobnovovacích procesov.
Štátne lesy to považujú za schematické riešenie. "Nezaujímajú nás percentá, ale obsah. Čiže to, čo z drevnej hmoty na území zostane," povedal Šturcel.
Predmetom sváru je aj navrhovaná zonácia národného parku. Vlastníci lesov a lesníci sú proti nej, ochranári ju, naopak, považujú za prvoradú. "So zonáciou sa netreba ponáhľať. Najprv treba prijať jej celoslovenskú metodiku a princípy, odsúhlasiť postup a tak k nej pristúpiť aj v TANAP-e," myslí si Šturcel.
Mesto Kežmarok, ktoré vlastní veľkú časť tatranských lesov, prijalo stanovisko, aby bolo kalamitné drevo v samosprávnom vlastníctve spracované na ktoromkoľvek mieste bez ohľadu na ochranu prírody. Podobne zmýšľajú aj ostaní vlastníci neštátnych lesov v TANAP-e, ktorým prekáža, že štát ich ochranou prírody obmedzuje v hospodárení, ale náhrady im neplatí.
Mikuláš Huba, zástupca mimovládnych organizácií vo vládnom výbore pre obnovu Vysokých Tatier, na adresu riešenia kalamity tvrdí, že sa najprv rozhoduje a až potom diskutuje a skúma, či bolo rozhodnutie správne. Štátna ochrana prírody si tiež myslí, že všetkým dôležitým rozhodnutiam mala predchádzať zonácia. Ochranári sa zhodujú aj v tom, že projektom odstraňovania kalamity mali predchádzať štúdie posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa metodiky EIA.