Problémy energetiky a energetickej bezpečnosti sú v súčasnosti kľúčovou témou diskusií vo svete. V roku 2006 sa stali predmetom diskusie ekonomicky najvyspelejších krajín G 8 na ich summite v Sankt-Petersburgu 15 - 17. júla 2006.
Už vo 11. februára 2006 v komuniké ministrov financií sa hovorí, že kvôli tomu, aby sa zlepšilo pružné fungovanie trhov a zvýšila sa ich stabilita, ministri súhlasia s tým, aby sa zlepšil dialóg o globálnej energetickej bezpečnosti medzi krajinami produkujúcimi energetické suroviny, spotrebiteľmi a súkromným sektorom.
TRHY A BEZPEČNOSŤ
Práve energetické trhy nefungujú pružne a už nie hladko a stabilne, ale ministri financií sa odhodlali, že uspokoja verejnosť znepokojenú prudkým rastom cien ropy.
Chápanie pojmu energetická bezpečnosť sa za posledné roky veľmi rozšírilo z hľadiska obsahu. Ak budeme analyzovať rôzne názory rôznych aktérov v tejto oblasti, ktoré sa týkajú obsahovej náplne pojmu energetickej bezpečnosti z hľadiska strategických cieľov a problémov tej, ktorej krajiny. Fakticky sa energetická bezpečnosť ako taká, alebo vo všeobecnosti definuje ako odstránenie hrozby toho, aby sa energetický aspekt fungovania národného hospodárstva stal prekážkou pre ekonomický rast krajiny. V prípade veľkých krajín, ktoré sú čistými (netto) dovozcami energetických surovín, sa nedostatok energie môže stať prekážkou udržania dostatočného tempa rastu.. Naopak pre krajinu, ktorej rozvoj a ekonomický rast je silne spojený s vývozom energetických surovín, energetický faktor môže obmedziť ťažbu surovín a rast.
Vysoké ceny, neurčitosť prognóz predpovedajúcich dĺžku obdobia, počas ktorého budú vysoké ceny, spoľahlivosť a dostatočná kapacita prepravnej infraštruktúry energetických surovín, spoľahlivosť dodávateľov - to všetko sú otázky, ktoré majú veľký význam pre energetickú bezpečnosť. Konkrétne pozície krajín, ktoré vedú v tejto oblasti rokovania sa môžu diametrálne odlišovať. Práve preto sa G 8 snaží nájsť východiská pri riešení problémov energetickej bezpečnosti tak, aby zodpovedali záujmom všetkých aktérov na energetickom trhu.
Každá krajina má aj svoje zvláštnosti, ktoré ovplyvňujú tú, ktorú konkrétnu energetickú politiku. Napríklad pri veľkom raste cien a príjmov z exportu niektoré krajiny nie sú pripravené na to, aby našli rozumné využitie finančných prostriedkov v projektoch, ktoré by mali napomáhať ekonomickému rastu. Mnohé krajiny, ktoré vyvážajú energetické suroviny vytvárajú finančné (portfóliové) fondy, do ktorých vkladajú finančné prostriedky získané z predaja energetických surovín. Rusko napríklad vytvorilo napríklad Stabilizačný fond a finančné prostriedky uložilo do mnohých európskych bánk, či do zahraničných cenných papierov.
Z hľadiska energetickej bezpečnosti je pre dodávateľov dôležité vedieť predpokladať a predpovedať svoje budúce príjmy. Ich odhad je dôležitý pre úvahy o investovaní do odvetvia a rozvoja nielen odvetvia produkcie energetických surovín, ale aj celého národného hospodárstva. Napríklad zväčšeniu ponuky ropy na svetových trhoch prekáža obava z poklesu cien, ako to napríklad bolo v rokoch 1986 a 1998.
PRVÁ ŠKOLA
Problematika energetickej bezpečnosti sa dá pomyslene na tri základné školy. Prvá škola posudzuje najmä problémy stability súčasných trhov, spoľahlivosť dodávok, cien, konfliktov kvôli tranzitu energetických surovín a iné aktuálne problémy. V tejto škole nedominujú akademickí ekonómovia. Je to najmä preto, lebo pri tomto chápaní energetickej bezpečnosti dominuje veľa politických prístupov k riešeniu sporných otázok. Pri podobnom prístupe je vidieť snaha o riešenie problémov len jednej, tej ktorej skupiny krajín väčšinou však v rámci riešenia všeobecnejšie zameranej dohody. Táto škola je vo svete najaktívnejšia. Dôkazom popularity tejto školy sú mnohopočetné konferencie, semináre, okrúhle stoly, fóra, stretnutia ministrov a iné komunikačné aktivity. V prístupe tejto školy badať starostlivosť vlád nielen o národné záujmy, ale aj o svoju budúcnosť najmú v čase pred parlamentnými voľbami. Je to preto, lebo obyvatelia a domáci podnikatelia, ktorí sú aktívnymi voličmi citlivo reagujú nielen na ceny energetických surovín a od nich sa odvíjajúce ceny energií, ale aj na všetky problémy ktoré sprevádzajú problematiku energetiky. Politici nemej často zvyknú hovoriť, že sektor energetiky neexistuje bez toho, aby sa do neho neinvestovalo. Každé veľké ekonomické rozhodnutie v oblasti energetiky automaticky znamená investície, ktoré sa počítajú v miliardách dolárov a ich návratnosť niekedy prichádza až po niekoľkých desaťročiach.
Pre mnohé ekonomicky rozvinuté krajiny je prijateľné obchodovať v oblasti energetických surovín s krajinami, kde nielen že existuje politická stabilita, ale ropu a zemný plyn ťažia súkromné spoločnosti, ktorých majitelia sú z krajín dovážajúcich suroviny. To by im umožňovalo dvojitú kontrolu - mali by stabilný prístup k energetickým zdrojom, a ovplyvňovali by aj politiku súkromných firiem. Tento prístup je pochopiteľný, lebo je v prospech najväčších spotrebiteľov. V reálnom živote najväčšie zásoby uhľovodíkových energetických surovín sú v tých krajinách, kde v energetickej sfére pôsobia štátne firmy. Okrem toho existujú krajiny, ktoré hľadajú kompromis medzi verejným a súkromným vlastníctvom v sfére energetických surovín.
DRUHÁ ŠKOLA
Do druhej školy sa dajú zaradiť akademickí ekonómovia, ktorí sa zaoberajú prognózami ekonomického rastu, spotreby energie a vplyvom cien na dlhodobý rozvoj, problémami diverzifikácie energetických zdrojov, konkurenčným bojom medzi atómovou a tepelnou energetikou založenou na spaľovaní zemného plynu, problémami dopravy energetických surovín. Pozície G 8 sa približujú k tejto škole. Odhad rôznych verzií zabezpečenia rozmanitých skupín krajín priamo súvisí s optimalizáciou výdavkov v svetovom meradle. Politici podľa vedcov musia vytvárať podmienky pre zníženie politických rizík, fungovanie súkromného podnikania a tiež firiem, ktoré sa nachádzajú pod kontrolou vlád v rôznych krajinách sveta. Samozrejme v rámci akademického prístupu sa diskutuje o efektívnosti rôznych prístupov k hospodáreniu, ale zmeny inštitucionálneho rámca podnikania sú oveľa pomalšie ako nárast energetických a ekologických problémov sveta, teda problémy je nevyhnutné riešiť na základe existujúcich ekonomických štruktúr.
Je dosť pravdepodobné, že odhad Medzinárodnej energetickej agentúry z roku 2003, ktorý sa týka objemov nevyhnutných investícií, ktoré sa odhadujú na jedno percento celosvetového hrubého domáceho produktu, alebo 16 biliónov dolárov, postupne zostarol. V tomto roku sa celkové investície odhadujú už na 20,2 bilióna dolárov. Rozhodnutia politikov, ktoré sa týkajú vytvorenia vhodného prostredia pre kapitálové investície budú samozrejme robiť konkrétne firmy.
TRETIA ŠKOLA
V odhadoch politickej a akademickej školy sa dosť málo miesta venuje trvalo udržateľnému rastu a ekológii. Jej existencia je dôležitá aj preto, lebo otázky globálnej klímy a podnebia, nachádzajú odraz či už v reálnej politike, ale aj akademických prácach. Tejto problematike sa skôr venujú nevládne organizácie ako verejné inštitúcie. Prinajmenej vo verejnej mienke prevláda názor, že verejné inštitúcie sa tejto problematike venujú menej ako nevládne organizácie.
Rozdiel medzi jednotlivými školami sa dá vysvetliť na jednoduchom príklade. Existujú rôzne prístupy k riešeniu klimatických otázok. Rozhovory medzi Ruskom a USA sa vedú najmä o tom ako zabezpečiť pre ľudstvo energie a nezvyšovať emisie, ktoré vyvolávajú skleníkový efekt a kvôli tomu stavať atómové elektrárne a súčasne zamedziť rozširovaniu jadrových zbraní. Mnohí ekológovia z nevládnych organizácií nepovažujú využitie jadrovej energetiky za správne a považujú ju za smer, ktorý protirečí princípom trvalo udržateľného rozvoja. Naopak navrhujú presmerovať výskum a investície na oblasť obnoviteľných zdrojov energie. Hoci sú tieto návrhy sa nedajú uskutočniť rýchlo, a nie sú komerčne výhodné, napriek tomu by sa mali posudzovať ako súčasť procesov v ktorých sa prijímajú rozhodnutia na medzinárodnej úrovni. Je to najmä preto, lebo táto škola odráža názory väčšiny obyvateľstva na svete a dotýka sa reálnych problémov budúcnosti ľudstva.
Prístup k energetickej bezpečnosti v rôznych skupinách krajín