Nemecko chce zaraziť mzdový damping

Nemecká vláda a opozícia chcú spoločne zakročiť proti mzdovému dampingu, ktorý vzniká pri zamestnávaní lacnej pracovnej sily predovšetkým z východnej Európy. Politici preto uvažujú o rozšírení zákona o vysielaní zamestnancov, ktorý zatiaľ platí len v stavebníctve, aj na ostatné sektory.
Podľa expertov mnohé nasvedčuje tomu, že mnohé zahraničné firmy, ktoré v Nemecku legálne ponúkajú svoje služby, v skutočnosti prenajímajú svoju pracovnú silu. Celú diskusiu vyvolali správy o tom, že na nemeckých bitúnkoch údajne pracuje 20-tisíc poľských mäsiarov za hodinovú mzdu tri eurá, ktorí tak pripravili o prácu Nemcov.
Podľa denníka Financial Times Deutschland musia zamestnávatelia a odbory zistiť hrozbu mzdového dampingu v jednotlivých odvetviach, aby vláda mohla predpisy o minimálnej mzde pre jednotlivé sektory stanoviť za všeobecne záväzné. Súčasná situácia tak predstavuje spoločný postoj koalície a opozície k lacnej konkurencii zahraničných pracovníkov, ktorí oficiálne pracujú pre subdodávateľov vo svojej domovskej krajine a poberajú nízke mzdy.
Vládny kabinet sa bude touto témou zaoberať zajtra, keď Komisia pre zneužívanie slobody v oblasti služieb predloží svoju prvú správu. Minister hospodárstva Wolfgang Clement označil rozšírenie predpisov o minimálnej mzde, ktoré doteraz platili len pre niektoré oblasti stavebného a lodného sektora, za riešenie na zabezpečenie "rozumnej mzdovej štruktúry" v Nemecku. "V Európe zažívame zneužívanie slobody v oblasti služieb, a to je potrebné zaraziť," cituje ho Spiegel Online. Na druhej strane upozornil, že čas na vypracovanie a predloženie príslušného návrhu zákona ešte nedozrel.
Aj minister práce a hospodárstva spolkového štátu Severné Porýnie-Vestfálsko Harald Schartau vyzýva Európsku úniu, aby sa zapojila do úsilia o sociálnu harmonizáciu. Podľa jeho názoru mzdový damping v mnohých krajinách vyvoláva sociálne problémy, čo zväčšuje odpor proti jednotnému vnútornému trhu EÚ.
V prípade, že minimálne požiadavky na mzdy a dovolenku budú vyhlásené za všeobecne záväzné, budú platiť aj pre pracovníkov vyslaných do Nemecka zo zahraničia. Príslušný zákon musí schváliť horná snemovňa, kde dominujú opozičné strany. Predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová signalizuje pripravenosť opozície podporiť takýto zákon. Rovnaký postoj zaujali aj odbory a koaličná Strana zelených. Jednotnú, zákonom stanovenú minimálnu mzdu, aká platí vo Francúzsku alebo vo Veľkej Británii, však odbory, zamestnávatelia, Clement aj Merkelová odmietajú ako zásah do tarifnej nezávislosti.
Experti však upozorňujú, že rozšírenie zákona nemusí priniesť želaný vplyv na zamestnanosť v Nemecku. V prípade, že by bola minimálna mzda stanovená príliš vysoko, zamestnávatelia konkrétne pracovné miesta zrušia. Keby boli príliš nízke, nepriniesli by žiadnu výhodu. Príklady už existujú: v stavebníctve sa pracovné miesta stále rušia, v službách upratovania a čistenia zákon pomohol.
Na druhej strane práve stavebníctvo dokazuje, že každý zákon je možné obísť. Experti sú presvedčení, že v tomto sektore ešte stále tisíce ľudí dostávajú menej než minimálnu mzdu a odpracujú podstatne viac než stanovených 60 hodín týždenne.
Zamestnávatelia sa proti minimálnej mzde búria a považujú ju za protiústavnú, pretože takéto pravidlo by porušilo ústavné právo tarifných partnerov slobodne rokovať o mzdách. Okrem toho upozorňujú, že návrh odborov na zákonom stanovenú paušálnu minimálnu mzdu vo výške 1 300 až 1 500 eur by znamenal zrušenie troch miliónov pracovných miest prostredníctvom rozšírenia zamestnávania načierno, presunu miest do zahraničia alebo zrušenia miest.