Automobilka Renault bola kedysi považovaná za najsociálnejšieho francúzskeho zamestnávateľa. Teraz, po sérii samovrážd, sa ocitla na pranieri verejnej kritiky. Podľa odborárov je tlak v súvislosti so sanáciou taký veľký, že niektorí zamestnanci ho nevydržali.
Podľa nemeckých médií tri samovraždy v priebehu štyroch mesiacov v najdôležitejšom vývojom centre Guyancourt pri Paríži otriasli Francúzskom a vyvolali otázky o pracovných podmienkach v automobilke. Prinútili šéfa predstavenstva Carlosa Ghosna, ktorý je známy neľútostným postupom pri znižovaní nákladov, ohlásiť prípravu opatrení na zlepšenie pracovných podmienok.
"Od príchodu nového šéfa vládne v technologickom centre Renaultu veľké znechutenie," cituje názory zamestnancov denník Die Presse.
Tlak narastá
Odbory kritizujú najmä sanačný plán Renault Contrat 2009, ktorý má z Renaultu urobiť najziskovejšiu automobilku Európy. Keďže Ghosn nepočíta s prepúšťaním, mieni výrazne zvýšiť produktivitu a staviť na sériu nových áut, ktoré majú osloviť kupcov. Do roku 2009 má prísť na trh 26 nových modelov, z toho polovica majú byť úplne nové.
Organizácia Confédération Générale du Travail (CGT) poukazuje na vzostup tlaku na pracovníkov na neudržateľnú úroveň a žiada, aby sa tieto samovraždy považovali za pracovný úraz. O to viac, že podľa predstaviteľa CGT Jeana Hotebourga má narastajúci tlak aj iné, menej viditeľné dôsledky, napríklad záchvaty hysterického plaču, poruchy spánku, depresie alebo používanie upokojujúcich liekov.
Podľa neho poslednou kvapkou, ktorá troch ľudí priviedla k samovražde, bolo "obťažovanie" zo strany nadriadených. Ako príklad uvádza netaktné poznámky nadriadeného o práci svojho zamestnanca pred ostatnými kolegami. Možno aj to je dôvod, že predposledná obeť krátko pred samovraždou demonštratívne nechala na monitore zhrnutie svojho rozhovoru s nadriadeným tak, aby si ho mohol ktokoľvek prečítať.
Odborár Pierre Nicolas obvinil vedenie automobilky, že za príčinu samovrážd považuje osobné problémy. "Myslíme si, že za napätou klímou v podniku je strach," cituje ho Die Presse. Ako jednoznačné príčiny stresu označuje prísny systém hodnotenia zamestnancov, vedením podporovanú konkurenciu medzi mladými a starými inžiniermi a chýbajúce uznanie.
Rizikové skupiny
Georg Fiedler, hovorca a viceprezident Nemeckej spoločnosti pre prevenciu samovrážd, pre Süddeutsche Zeitung upozornil, že k samovražde vedie celý rad udalostí. Preto tieto prípady nemožno jednoznačne spojiť s pracovnými podmienkami, hoci uznáva, že veľkú úlohu zohráva nálada v podniku. "Samovražda v blízkom okolí môže u rizikových osôb vyvolať ďalšiu samovraždu, čo dokázali výskumy na klinikách," povedal pre denník Fiedler.
Poukazuje na existenciu rizikových skupín, napríklad depresívnych ľudí, ktorí ťažko nesú hrozbu straty pracovného miesta v súvislosti so sanáciou. Práve tí sú často aj prví na zozname prepúšťaných.
Fiedler poukázal aj na povolania s vysokou mierou samovrážd, napríklad polícia a armáda, niektoré skupiny lekárov alebo v oblasti reklamy, kde pracujú ľudia hľadajúci vonkajšie potvrdenie svojich schopností. Posledná uvedená skupina je podľa neho ohrozená najmä vtedy, keď firma zanikne.
Keď práca zlomí človeka
Prvá samovražda sa odohrala v októbri, keď sa informatik pred očami kolegov vrhol do hĺbky piatich poschodí. V januári tohto roka sa jeden inžinier dobrovoľne utopil v jazierku neďaleko firemného areálu a posledným prípadom je 38-ročný inžinier, ktorého koncom februára našli doma obeseného. V rozlúčkovom liste opísal pomery na pracovisku ako neúnosné, takže nebol schopný ďalej vykonávať svoju prácu. Hoci príčiny úmrtí sú jednoznačné, prokuratúra vo Versailles vyšetruje ich pozadie, najmä situáciu v Guyancourte.