Kostol bez zvona či bez vežových hodín sa ani nedá nazvať kostolom. Dedinčania boli odjakživa hrdí na zvuk, ktorý ich zvolával na omšu a podľa kostolných hodín si všetci nastavovali tie svoje. Aj keď sa o zvonároch a výrobcoch hodinových strojov veľa nehorí, stále pracujú a majú plné ruky práce.
Treba mať hudobný sluch
Vyrobiť kvalitný kostolný zvon je práca, ktorá majstrovi zvonárovi trvá niekoľko mesiacov. Na Slovensku je iba jeden remeselník, ktorý sa venuje tejto zaujímavej činnosti, a pritom ešte zásobuje zvonmi aj našich južných susedov. "V Maďarsku nemajú žiadneho výrobcu, tak mám zákaziek habadej," usmieva sa Michal Trvalec, majiteľ firmy Zvonex zo Žarnovice. Ako hovorí, objednávajú takmer výlučne kostoly.
Výroba zvonov je hotové umenie, pri ktorom treba ovládať matematiku, fyziku, metalurgiu a dokonca mať aj hudobný sluch. "Zvon musí ladiť s ostatnými, preto treba vypočítať tóninu a naladiť ho," vysvetľuje Trvalec. Pri tom mu pomáha dcéra, ktorá vyštudovala hudobné vedy a spieva v muzikáloch v Prahe. Pri výzdobe zvonov zase spolupracuje s akademickou maliarkou.
Najväčší zvon, ktorý vo Zvonexe vyrobili, váži jeden a pol tony a bol určený pre kostol v Hlohovci. "Dal nám zabrať," tvrdí majster zvonár. Pri výrobe zvonov sa drží päťsto rokov starej technológie, ktorá je jeho výrobným tajomstvom. "Aj keď som roky pracoval ako zlievač, musel som sa tieto postupy naučiť," spomína na začiatky Trvalec. Teraz sú už jeho zvony preslávené a hoci sa odlievajú z bronzu, netrápi ho ani stúpajúca cena medi. "Zvony bude treba stále," myslí si majster zvonár.
Trojmetrový ciferník
So zvonmi sú úzko spojené vežové hodiny. Ich výroba patrí medzi špecifické druhy podnikania, ktorým sa venuje veľmi málo firiem. "Zaujímavé je, že už niekoľko rokov rastie záujem o vežové hodiny. Predtým nebol takmer žiadny," hovorí Ján Pavella, konateľ firmy Elekon z Liptovského Hrádku. Zaujímavé podľa neho je, že zákazky sa im hrnú nielen z kostolov, ale aj zo slovenských hradov a zámkov. Pavella to pripisuje získavaniu peňazí z eurofondov.
Hodiny fyzicky vyrába materská firma vo Vyškove na Morave, slovenská dcéra sa venuje hlavne montážam, servisu a opravám. "Dokonca už máme aj kľúče od niektorých kostolov v okolí, aby sme sa dostali k hodinám," usmieva sa Pavella. Najväčšie hodiny, ktoré zatiaľ osadili, sú v Banskej Bystrici na mestskom hrade Barbakan a majú trojmetrový priemer ciferníka. ""ch zvláštnosťou je, že majú pozlátené číslice," približuje Pavella.
Firma sa snaží získať unikátnu zákazku -- prvý slovenský orloj v Starej Bystrici. "Posielali sme ponuky. Aj keď ide o veľmi špeciálnu robotu, ktorú sme ešte nerobili, verím, že by sme obstáli," je presvedčený Pavella. Orloj má totiž okrem stredoeurópskeho času ukazovať starosloviensky čas, významné dni a bude mať aj promenádu svätcov.
Cirkvi nevedú žiadnu evidenciu o investíciách do zariadenia kostolov
V uplynulých rokoch sa vo veľkom rozbehol obchod s kostolnými zvonmi a vežovými hodinami. Aj firmy, ktoré ich vyrábajú a montujú, priznávajú, že práve kostoly sú ich najväčšími objednávateľmi. Koľko ročne investujú cirkvi do vybavenia svojich svätostánkov, sa nedá zistiť. Podľa Konferencie biskupov Slovenska je to záležitosť jednotlivých farností. Podobnú informáciu HN poskytol aj Generálny biskupský úrad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. "Centrálnu evidenciu nevedieme. Zariadenie kostolov si priamo objednávajú jednotlivé cirkevné zbory," tvrdí Eva Bombová, hovorkyňa biskupského úradu.
Od roku 1989 pribudlo na Slovensku vyše osemsto rímsko- a gréckokatolíckych kostolov a celkovo ich je viac ako 3 300. Evanjelici ich majú dokopy asi šesťsto a nových je približne štyridsať.
Podľa odhadu stojí nový svätostánok od desať do dvadsať miliónov korún. Samozrejme, čím je väčší a honosnejší, tým je aj drahší.
Katolícka cirkev pri výstavbe kostolov, objednávaní zvonov, hodín a ďalšieho zariadenia často spolupracuje s obcou, ktorá sa finančne podieľa na nákladoch. Farnosti nevyužívajú len vlastné zdroje, ale zvyknú organizovať aj zbierky medzi veriacimi.