Diskusie o zvýšení dane z pridanej hodnoty sú už niekoľko týždňov jednou z hlavných tém na nemeckej politickej scéne. Ich význam podčiarkuje aj fakt, že Nemecko v tomto roku už štvrtýkrát poruší kritériá Paktu stability.
Spoločnosť pre hospodársky štrukturálny výskum vo svojej správe na objednávku Hospodárskeho inštitútu (IW) však upozorňuje, že izolované zvýšenie DPH by malo katastrofálne dôsledky na hospodársku situáciu Nemecku. Zvýšenie bežnej sadzby zo súčasných 16 na 20 percent v roku 2007 by viedlo k tomu, že hospodársky rast by klesol o 1,5 percenta a zaniklo by 500-tisíc pracovných miest. "Zvýšenie DPH bez zmiernenia sociálnych príspevkov predstavuje hororový scenár," povedal pre denník Die Welt riaditeľ IW Michael Hüther.
Nejednotní politici
Jednoznačne odmietavý postoj k zvýšeniu DPH doteraz zaujala iba Slobodná demokratická strana (FDP). Liberáli kategoricky odmietajú zvýšenie sadzieb, keďže sa tým zmierni tlak na obmedzovanie štátnych výdavkov. Namiesto zvyšovania daní chce FDP usporiť na výdavkovej strane 19 miliárd eur.
Sociálni demokrati (SPD) a Strana zelených zdôrazňujú iba to, že vyššia DPH nebude súčasťou ich volebných programov. Otvorená však zatiaľ ostáva otázka, ako chcú doterajšie koaličné strany znížiť štátny deficit.
Kresťanskodemokratická únia (CDU), ktorá svoj program predstaví 11. júla, naproti tomu plánuje zvýšiť riadnu aj zníženú sadzbu, ktorá platí napríklad pre potraviny a knihy, o dve percentá. Príjmy chce použiť na zníženie príspevkov pracujúcich na poistenie proti nezamestnanosti a výmenou za vyššiu DPH plánuje znížiť priame dane.
Ekonómovia varujú
IW s variantom CDU súhlasí a navrhuje zrušiť tzv. príspevok solidarity a znížiť príspevok na poistenie proti nezamestnanosti o jedno percento. Výpadok v príjmoch v celkovom objeme 18 miliárd eur by tak bolo možné vykompenzovať zvýšením DPH o dve percentá. "Takáto reorganizácia financií vytvorí 100-tisíc nových pracovných miest, keďže to odľahčí súkromné domácnosti aj zamestnávateľov," hovorí Hüther. Podľa neho navyše túto reformu možno rýchlo uskutočniť aj v rámci existujúceho systému.
Na základe modelového výpočtu IW prichádza k záveru, že zvýšenie DPH a zníženie odvodov na nezamestnanosť sa musí uskutočniť súbežne bez akéhokoľvek časového omeškania. Keď vláda zvýši DPH, má to negatívny dosah na spotrebu aj investície. To, či bude najskôr postihnutý spotrebiteľ alebo spoločnosť, závisí od toho, či sa výrobcovi podarí presunúť zvýšenie dane na spotrebiteľa. V prípade, že by sa zvýšila iba bežná sadzba na 20 percent, spotrebiteľské ceny by v prvom roku stúpli o 2,4 percenta a neskôr zhruba o 3,5 percenta.
To by malo za následok pokles vnútornej spotreby, viac práce načierno a teda nižšie zisky spoločností a investície s príslušnými dôsledkami pre trh práce. V číselnom vyjadrení to znamená, že hrubý domáci produkt by sa už v roku 2006 znížil o 13,4 miliardy eur, čiže o 0,6 percenta. Vzhľadom na prognózy, ktoré pre Nemecko hovoria o hospodárskom raste pod jedno percento, by mohol rozdielny termín úpravy dane a vedľajších mzdových nákladov vyvolať recesiu.
Podľa denníka Financial Times Deutschland súčasná opozícia uvažuje o postupnom zvýšení DPH. IW však upozorňuje, že takýto postup by mohol výrazne zhoršiť beztak napätú situáciu na trhu práce, pretože počet zamestnaných by do roku 2009 mohol klesnúť o viac než 600-tisíc. V tomto scenári by zvýšenie DPH malo pozitívny vplyv iba na štátne financie: deficit by sa znížil o 18,2 miliardy eur, čiže približne o 20 percent.
Či však výsledky modelového výpočtu aj skutočne nastanú, závisí od toho, či ekonomické súvislosti z minulosti platia aj v budúcnosti. Napríklad je možné, že štátne príjmy z vyššej DPH nedosiahnu očakávania, pretože spotrebitelia a výrobcovia sa uchýlia do tieňovej ekonomiky.
Na to, aby zvýšenie daní neviedlo k poklesu spotreby a investícií, musí potrebný impulz vyjsť z daňovej reformy. To však nie je možné v systéme, ktorý zamestnáva viac než polovicu celosvetovo vydávanej odbornej literatúry a samotní experti mu už nerozumejú. Nemecký daňový systém je totiž natoľko komplikovaný, že patrí do odpadkového koša, píše v komentári Die Welt.
Dobrou správou pre všetkých zainteresovaných je však informácia, že štátna pokladnica v máji vybrala o 1,8 miliardy eur viac na daniach, než daňoví odhadcovia očakávali. V medziročnom porovnaní sa tak daňové príjmy štátu na úrovni 33 miliárd eur zvýšili o 4,5 percenta. Za hlavný dôvod uviedli odborníci mimoriadne vysoké dividendy nemeckých spoločností.
Reforma sa odsúva
Súčasná opozícia zatiaľ nezverejnila svoj volebný program, no v prípade víťazstva v parlamentných volieb plánuje znížiť vstupnú sadzbu dane z príjmu z 15 na 12 percent. Najvyššia sadzba sa má znížiť na 39 percent alebo zostať na súčasných 42 percentách v závislosti od toho, či takéto zníženie bude vzhľadom na ostatné reformné návrhy možné financovať.
V oblasti firemných daní síce CDU a FDP plánujú zníženie z 38 na 35 percent, no medzičasom to vyzerá tak, že daňové odľahčenie spoločností sa stalo obeťou predvolebného boja. Opozícia aj koalícia sa totiž nevedia dohodnúť na spôsobe financovania zníženia daní. Podľa Spiegel Online na tzv. summite o trhu práce sa členovia parlamentných strán zhodli na potrebe zjednodušiť daňový systém, no po stretnutí sa skôr taktizovalo. Odborníci upozorňujú, že je o to dôležitejšie, aby sa komplexná daňová reforma po voľbách stala najvyššou prioritou.
S týmto názorom súhlasí prezident bavorského parlamentu a predstaviteľ Kresťanskosociálnej únie (CSU) Alois Glück. V rozhovore pre Die Welt podporil drastické zjednodušenie daňového systému, no upozornil, že zníženie celkového daňového zaťaženia je vzhľadom na štátnu zadlženosť takmer nemožné. Na druhej strane označil za "úplne nesprávne tabuizovať tému zvýšenia DPH a zmenšovať tak manévrovací priestor".