Európska únia sa pokúsila cez víkend urobiť ďalší krok k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Na schôdzke EÚ a Ruska vo fínskom Lahti sa predstavitelia únie opäť snažili presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina podpísať kľúčovú Energetickú chartu. A opäť bez úspechu. Putin síce sľúbil, že Rusko svoje záväzky voči Európe dodrží, no chartu nepodpíše, informovala agentúra Reuters.
Charta počíta s čiastočnou liberalizáciou ruského energetického trhu a zároveň so stabilnými dodávkami energií do strednej a západnej Európy. Stanovuje aj otvorenie väčšieho počtu tranzitných ciest a vyžaduje od Ruska rovnaký prístup k všetkým štátom EÚ. Ruský prezident síce povedal, že nie je proti charte, no v súčasnej podobe Moskve nevyhovuje. Podľa neho dokument Rusko diskriminuje a napríklad nerieši tranzitné cesty v krajinách, kde chce Rusko investovať. Týka sa to hlavne Poľska. V skutočnosti by krajina stratila monopol nad svojimi prepravnými cestami, čoho sa Moskva bojí. Únia preto plánuje uzatvoriť s Ruskom novú dohodu, do ktorej však plánuje zapracovať mnohé body z charty.
Dovoz bude rásť
Európa je nútená tlačiť na Rusko, aby sa dohodou zaviazalo k stabilným dodávkam energií. Rusko sa totiž na celkovej spotrebe ropy a zemného plynu na starom kontinente podieľa celou štvrtinou, čo je najväčší podiel z importu energií do Európy. Podľa Eurostatu sa zahraničie podieľa na spotrebe energií v Európe momentálne asi 56 percentami, pričom ešte pred desiatimi rokmi to bolo 44 percent. Eurostat odhaduje, že v roku 2025 sa tento podiel zvýši už na 70 percent.
Rusko nie je podľa BBC proti stabilným dodávkam, nakoniec samé má záujem na vývoze čo najväčšieho objemu energií, z čoho má aj najvyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Faktom však je, že v prípade konfliktu s odberateľom je schopné zatvoriť kohútiky. To už Európa pocítila začiatkom roka, keď po spore Moskvy a Kyjeva Rusi zastavili dodávky plynu.
Úspory budú nevyhnutné
Únia by preto svoju energetickú bezpečnosť chcela popri písomnej dohode s Ruskom riešiť aj zvýšením dovozu z oblasti Stredozemného a Kaspického mora, ako aj Perzského zálivu, kde je však problematická bezpečnostná situácia. Ďalším riešením je zníženie spotreby energií. V Lahti predstavila ambiciózny plán zníženia spotreby elektriny do roku 2020 až o 20 percent. Celý plán zahrňuje vyše 70 opatrení, ktoré by do tohto termínu mali priniesť úspory 100 miliárd eur (3,66 bilióna Sk) a zníženie emisií skleníkových plynov o osem percent.
Ambiciózny plán únie
- akčný plán úspory energie má 75 bodov, do 15 rokov by tieto mali znížiť náklady na energie o 100 miliárd eur a tvorbu emisií CO2 o osem percent
- zahŕňa novú legislatívu na ekologickejšie autá, výrobu úspornejších spotrebičov, výstavbu modernejších elektrární a na energie úspornejších domov a bytov
- plán počíta pre výrobcov, ktorí svoje produkty prispôsobia, s rozličnými podporami a daňovými úľavami
- podľa EÚ by plán mal do roku 2020 znížiť spotrebu elektriny v domácnostiach o 27 percent, v podnikovej sfére o 30, doprave o 26 a vo výrobe o 25 percent