Podľa Štefana Pepicha z Technického a skúšobného ústavu pôdohospodárskeho v Rovinke dosahujú úspory nákladov pri energetickom spaľovaní slamy, napríklad v porovnaní so zemným plynom, až 80 percent. Slamou sa dajú vykurovať prevádzkové i administratívne priestory, ale možno ju použiť aj pri výrobe, napríklad sušení kukurice, ovocia, liečivých rastlín a iných plodín.
"Výhodou slamy oproti inej biomase sú tiež relatívne nízke obstarávacie náklady na zavedenie systému, ktorý umožní jej energetické využitie. Strojovo-technologické linky na prípravu slamy totiž väčšina poľnohospodárskych družstiev už vlastní, takže musia investovať iba do kotla s príslušenstvom," konštatuje Pepich.
Napriek týmto výhodám je energetické využívanie slamy vo väčšine agropodnikov na Slovensku veľkou neznámou. Výnimkou je iba Poľnohospodárske družstvo Prašice, ktoré od roku 1993 vykuruje slamou dielne, šatne a ďalšie priestory. Podľa predsedu Jozefa Urmínskeho ročne spália 140 ton lisovanej slamy z vlastnej produkcie. Technológiu na spaľovanie slamy plánujú onedlho spustiť aj v Poľnohospodárskom družstve Šarišské Michaľany.
Okrem týchto dvoch družstiev, resp. zatiaľ len jedného, sa vykurovanie slamou zatiaľ inde nevyužíva. Agropodniky používajú radšej zemný plyn, uhlie a ďalšie fosílne palivá. V ojedinelých prípadoch, najmä v horských oblastiach, zužitkúvajú aspoň drevnú štiepku a pelety.
Omnoho ďalej sú v Českej republike, kde je viac ako tridsať fariem, ale aj obecných objektov, ktoré sa vykurujú slamou z obilia, repky, kukurice a iných poľnohospodárskych plodín. V krajinách Európskej únie dokonca existujú desiatky farmárov, ktorí sa prioritne venujú produkcii slamy na energetické účely. Fakt, že tento vedľajší produkt rastlinnej výroby je čoraz cennejšou surovinou, dokazujú aj aktivity Poľnohospodárskeho družstva Šamorín, ktoré zlisovanú slamu síce nepoužíva, ale vyváža ju do Rakúska.
Slama nezaujíma ani výrobcov kotlov
Na Slovensku vzniká ročne viac ako dva milióny ton slamy a drevného odpadu zo sadov, z vinohradov a trvalých trávnatých porastov. Energia, ktorú je z tohto množstva biomasy možné vyrobiť, prekračuje takmer päťnásobne celkovú súčasnú energetickú spotrebu v agrosektore. Zdá sa, že tento obrovský potenciál nezaujíma len farmárov, ale ani výrobcov príslušných technológií. Na Slovensku totiž nie je ani jeden producent kotlov na spaľovanie slamy. Záujemcovia, ktorých pomaly pribúda, sa väčšinou obracajú na české firmy Verner a Tractant Fabri. Problémom pritom už nie sú ani finančné zdroje. Dlhodobé úvery na tento účel poskytuje medzinárodná korporácia IFC, ktorej partnerom na Slovensku je Dexia banka, ale napríklad aj rakúska spoločnosť Reiffreisen Leasing. Poľnohospodári môžu na energetické využívanie plodín získať nenávratný príspevok aj zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
| Ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie | ||
| Plodina | Výmera (ha) | Produkcia biomasy (t/rok) |
| Hustosiate obilniny | 648 568 | 728 953 * |
| Kukurica | 113 200 | 667 880 |
| Slnečnica | 61 010 | 219 636 |
| Repka | 103 285 | 206 570 |
| Sady | 9 425 | 36 757 |
| Vinohrady | 10 898 | 21 796 |
| Nálet z trávnatých porastov | 74 820 | 149 640 |
| Spolu | 1 021 206 | 2 031 232 |
| * Údaje nezahŕňajú slamu spotrebovanú v živočíšnej výrobe (podstieľanie, kŕmenie) | ||
| Zdroj: Technický skúšobný ústav poľnohospodársky | ||