Frankfurtská prokuratúra a Úrad bankového dozoru (BaFin) už niekoľko týždňov vyšetrujú sedem bývalých aj súčasných zamestnancov nemeckej Commerzbanky, ktorí sú údajne zapletení do prania špinavých peňazí a škandálu okolo privatizácie ruskej telekomunikačnej spoločnosti Telecominvest.
BaFin sa však podozrením z prania peňazí zaoberá už od marca minulého roka a vyšetrovanie sa týka rokov 1996 až 2003. Podľa Spiegel Online minulý týždeň polícia neohlásene navštívila kancelárie v centrále Commerzbanky a ďalších desať objektov.
Okrem Nemecka sa na vyšetrovaní zúčastňujú aj príslušné úrady v Lichtenštajnsku, vo Švajčiarsku a na Cypre. Prokuratúra podozrieva ruských podnikateľov, že v rámci privatizácie vo svojej krajine pokradli majetok a investovali ho do komplikovaného systému fondov. Časť peňazí údajne smerovala do luxemburského First National Holding SA (FNH), ktorý cez tzv. medziholding investoval tieto peniaze do ruských telekomunikačných firiem.
Ako informuje denník Die Welt, vyšetrovanie má už aj prvú obeť: personálneho riaditeľa banky Andreasa de Maiziérea. Ten ako bývalý šéf východoeurópskych operácií banky prevzal zodpovednosť za svojich zamestnancov a minulý týždeň odstúpil po tom, čo mu BaFin vo svojej predbežnej správe vytkol nedostatočnú kontrolu.
Finančná matrioška
Telecominvest je jedným z najväčších hráčov na ruskom telekomunikačnom trhu a FNH v ňom vlastní 31,3 percenta. Hodnota akcií sa odhaduje na niekoľko miliárd dolárov, komu však tento majetok patrí, nie je jasné.
Telecominvest je možné prirovnať k matrioške: nezávisle od toho, koľko bábik človek otvorí, k jadru sa nie a nie dostať. Spočiatku väčšinový podiel v spoločnosti vlastnil štát, no v roku 1996 ho prevzal FNH. Dve štátne firmy, ktoré predtým boli väčšinovými akcionármi Telecominvestu, totiž vraj kvôli nedostatku peňazí sa nezúčastnili na aukcii.
A akú úlohu hrala Commerzbank? Inštitúcia v roku 1996 spravovala väčšinový podiel v FNH, takže riadila aj Telecominvest a v určitom období dokonca mala právo vymenovať predsedu Predstavenstva Telecominvestu. Banka mala priviesť Telecominvest na burzu, no nič z toho nebolo, pretože koncom roku 2001 sa podiel vrátil správcovi. Vlastnícka štruktúra ruskej firmy sa podstatne zmenila: Telecominvest stále rástol, podiely štátu sa stále znižovali až na 15 percent. V súčasnosti FNH vlastní 59 percent, North West GSM má 15 percent a škandinávska TeliaSonera 26 percent.
Za Rusko v roku 1999 zodpovedal predseda predstavenstva Klaus-Peter Müller a Michael North dozeral na transakcie v ruskom telekomunikačnom sektore a pomáhal štátu pri privatizácii. Tento bývalý manažér Commerzbanky je aj jednou z kľúčových postáv v prípade Telecominvest.
North po odchode z banky založil so svojím partnerom Vadimom Vingradovom, ktorý v Commerzbanke zodpovedal za odbor fúzií a akvizícií v Rusku, spoločnosť Eurokapital. Tá spravuje pre ruských jednotlivcov rôzne podiely, medziiným aj v telekomunikačnom sektore. Tento fakt sám osebe nie je prekvapujúci, pretože mnohí investiční bankári či správcovia majetku sa osamostatnili, keď si uvedomili, že na privatizácii sa môžu obohatiť. Pikantnejšia je skôr informácia, že North je zároveň prezidentom fondu Ipoc Capital Partners, ktorý vlastní podiely v Megafone a sídli na Bermudách s povesťou daňového raja.
Úloha Kremľa
Niektoré indície pritom ukazujú na Kremeľ. Na založení Telecominvestu v roku 1994 sa podieľal vtedajší petrohradský vicestarosta Vladimir Putin a regionálny telekomunikačný úradník Leonid Rejman. Je to zaujímavé o to viac, že Putin je dnes prezidentom a Rejman ministrom telekomunikácií.
Rejmanovo meno sa objavuje aj vo vyšetrovacích spisoch v súvislosti s dánskym právnikom Jeffreym Galmondom, ktorý je vraj majiteľom Telecominvestu a je údajne Rejmanovým blízkym priateľom. Podľa odborníkov figuruje pravdepodobne ako sprostredkovateľ vysoko postavených pánov v Moskve. Bol to práve on, kto v roku 1996 priviedol Commerzbanku, ktorá mala slúžiť a poslúžila ako certifikát čestnosti.
Ruské úrady nemajú veľkú ochotu spolupracovať so Západom. Nie divu, ak je do veci zapletený aj Kremeľ. Kým v prípade Commerzbanky a Telecominvestu sa západní vyšetrovatelia pustili do práce, generálny prokurátor Vladimir Ustinov zatiaľ nevidí dôvod na otvorenie vyšetrovania. A pritom ide o milióny, o ktoré prišla ruská štátna pokladnica.
Kto zvíťazí?
Jednoznačným víťazom sa môže stať oligarcha a šéf ruskej Alfa Group Michail Friedman, ktorý je so súkromným majetkom v hodnote 5,8 miliardy dolárov jedným z najbohatších Rusov.
Friedman totiž už dlhší čas bojuje s Kremľom o moc nad telekomunikačným sektorom. Spory majú formu boja Alfy s Telecominvestom o ruskú mobilnú trojku Megafon, ktorý má 18 miliónov klientov a vlani z obratu 1,48 miliardy dolárov zaúčtoval čistý zisk 172 miliónov dolárov. Telecominvest v spoločnosti vlastní 31,34 percenta a Alfa 25,1 percenta. O právoplatnosti podielu Alfy však pochybujú ostatní akcionári, najmä TeliaSonera, a prípadom sa už zaoberajú medzinárodné súdy.
Friedmann chce spojiť všetky telekomunikačné aktíva do najväčšieho mobilného operátora Ruska a ak stratí Megafon, svoj sen definitívne dosníval. Navyše daňové úrady požadujú od Friedmanovej ropnej spoločnosti TNK-BP úhradu miliardových nedoplatkov a nemôže zabudnúť ani na hroziaci krach Alfa Bank po tom, čo úradníci rozšírili informácie o jej platobnej neschopnosti.
Práve tento neutíchajúci boj podnietil niektorých znalcov sektora k úvahám, že dôležité informácie získala frankfurtská prokuratúra práve od Friedmana.