Ťažbu a spracovanie železnej rudy z jedinej hlbinnej bane v strednej Európe, ktorá sa už roky pohybuje na hranici rentability, sa rozhodla za každú cenu podporiť vláda. Motívom je udržanie okolo šesťsto pracovných miest a využívanie domácej surovinovej základne. Rizikom poskytnutie peňazí daňových poplatníkov súkromnej eseročke Siderit. Ako sa to udeje, zatiaľ nik nevie.
Verdikt v Bruseli
Ministerstvo hospodárstva má do konca roka vymyslieť, ako na to. Predstavitelia spoločnosti Siderit sa k svojim nárokom skôr, než ich posúdi rezort, odmietli vyjadriť. Najpravdepodobnejšie pôjde o kombináciu investičných stimulov, daňových úľav a podpôr na pracovné miesta i ekologické opatrenia. Hovorí sa tiež o štatúte sociálnej ťažby, známej z uhoľných baní, teda priamej dotácii na každú tonu vyťaženého nerastu.
Nepriamou pomocou je i politický tlak vlády na ceny plynu, od ktorých je produkcia nižnoslanského ťažobno-spracovateľského komplexu bytostne závislá. Podľa expertov je finančná podpora štátu privátnemu ťažiarovi železnej rudy v Európskej únii nezvyklá a konkrétnu formu i výšku štátnej pomoci bude musieť posúdiť Brusel.
Niekoľkoročné SOS
Siderit potrebuje niekoľko sto miliónov korún na reinžiniering svojho technologického procesu do energeticky menej náročnej podoby. Rovnako na prehĺbenie ložiska, aby sa jeho životnosť dostala za hranicu desiatich rokov, ale aj na ochranu ovzdušia v súlade s čoraz prísnejšími imisnými limitmi. O pozornosť štátu, s vytrvalou podporou odborov, sa usiluje už takmer desať rokov.
Prvé projekty úpravy technológie, ešte v časoch, keď bola firma odštepným závodom už skrachovanej spoločnosti Želba, hovorili o investícii 180 miliónov korún. Po kúpe závodu ukrajinskými investormi v roku 2003 sa investičné náklady vyšplhali na dvesto miliónov. Začiatkom tohto roka, keď musel Siderit kvôli neuhradeným faktúram zastaviť výrobu pre odstávku plynu, to bolo podľa konateľa firmy Vjačeslava Semenova už tristo miliónov.
Najbližšie bol Siderit k štátnej pomoci počas ministrovania Ľubomíra Haracha. Rezort ju schválil, ale po výmene ministra si ju nové vedenie neosvojilo. Predchádzajúca vláda podpore nebola naklonená a v duchu pravicovo-liberálneho prístupu ponechávala osud fabriky v rukách trhu napriek neustálym žiadostiam majiteľov o pomoc.
Chudobná ruda
Siderit v najlepších časoch ťažil ročne okolo milióna ton železnej rudy, z ktorej vyrábal vyše štyristotisíc ton peliet. Tie predstavujú vysoko koncentrovanú železnú rudu používanú ako vsádzku do vysokých pecí. Aby mohla byť pomerne chudobná ruda s obsahom okolo tridsať percent železa predajná, musí prejsť náročným procesom. Praží sa v rotačných peciach a upravuje magnetickou separáciou na umelý magnetit, čo si okrem samotného dobývania vyžaduje vysoké energetické náklady. A tak viac než polovicu všetkých výrobných nákladov tvorí plyn.
Čoraz drahšie základné energetické médium už viackrát prinútilo firmu obmedziť alebo prerušiť produkciu a otázka budúcnosti Sideritu sa zredukovala na cenovú vojnu o plyn. V takejto situácii nemala firma podľa jej vedenia žiadnu možnosť tvorby zdrojov na potrebné investície, ale ani bežnú obnovu. Ešte koncom minulého roka napríklad jej riaditeľ Dušan Oravec tvrdil, že je nútená predávať produkciu s niekoľkomiliónovou stratou mesačne kvôli ročným kontraktom s odberateľmi, ktoré však nezohľadňovali prudký nárast cien plynu.
Zvýšením cien peliet by Siderit vytlačila najmä ukrajinská konkurencia z trhu. Ich najväčším odberateľom sú košické železiarne U.S. Steel, menší objem kupuje ostravská spoločnosť Ispat Nová huť. Vlani hospodárila spoločnosť so stratou a s obratom okolo sedemsto miliónov korún.
Proti SPP
Siderit bol medzi prvými slovenskými podnikmi, ktorý sa pustil do boja s plynármi. Namietal proti neopodstatnenému zvyšovaniu cien, kritizoval neexistujúcu liberalizáciu trhu, v roku 2003 odmietol podpísať s SPP zmluvu o dodávkach plynu, platil podľa pôvodných taríf a postúpil ju na súd. Našiel si i alternatívneho dodávateľa, ale prepravné podmienky a poplatky za transport predražili plyn na úroveň cien SPP. Spolu s ďalšími nespokojnými podnikmi sa obrátil aj na Ústavný súd SR, ktorý im dal za pravdu. Teraz sa usiluje o uzavretie mimosúdnej dohody s plynármi.
"Výroba v Siderite je na hranici rentability, vyššia cena plynu ju urobí jednoznačne stratovou. Aby sme mohli uskutočniť plánované investície do zníženia energetickej náročnosti výroby a predĺženia životnosti bane, potrebovali by sme nakupovať plyn v terajšej cene aspoň počas troch rokov," uviedol na jar Semenov.
Pochybnosti...
Napriek cenovému tlaku plynárov majú niektorí odborníci vážne pochybnosti o dlhodobej perspektíve firmy. Spochybňujú najmä efektivitu hlbinného dobývania málo výdatnej rudy, rovnako i odhadované geologické zásoby. Tvrdia, že ložisko v Nižnej Slanej je na hranici životnosti. Nezdá sa im tiež, že by finančne náročný projekt úpravy technológie bol schopný ušetriť proklamovaných vyše tridsať percent energetických nákladov. Obzvlášť v podobe, v akej by mal byť spustený v Nižnej Slanej, pretože dosiaľ nebol inde odskúšaný.
Odporcovia štátnej pomoci privátnemu sektoru však majú najväčšie výhrady k netransparentnému majetkovému pozadiu Sideritu. I keď jeho vedenie tvrdí, že investorom je ukrajinská firma Inter-Kontakt, podľa výpisu z obchodného registra je 98,4-percentným podielnikom na 91-miliónovom základnom imaní cyperská spoločnosť Glomeron Trading Limited. Zvyšok je vo vlastníctve konateľa Semenova.
Deformácie...
"Čo však môže vláda urobiť? Dokáže znížiť ceny ruského plynu a zvýšiť obsah železa v rude?" pýta sa Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií. Nedokáže, a preto je podľa neho každá forma pomoci len odďaľovaním bolestivého konca. Štátom napomáhané umelé predchádzanie konkurzu popiera funkčnosť podnikateľského procesu, v ktorom konkurz hrá rozhodujúcu úlohu pri posudzovaní rentability projektu.
Ak bane netvoria zisk vinou nekvalitného manažmentu, a ložiská sú pritom dostatočne výnosné, v konkurze sa o ne pobijú noví záujemcovia. Investíciami zefektívnia ťažbu v očakávaní budúcich ziskov. Ak sú ložiská nevýnosné, tak každý deň ťažby navyše predstavuje mrhanie prostriedkami. Strata zamestnania je v takom prípade pre baníkov výraznou komplikáciou, budú sa jej však musieť prispôsobiť a hľadať si nové uplatnenie, dodáva Ďurana.