Medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi sa môže objaviť ďalší spor. Po pláne zahrnúť do limitov na skleníkové plyny leteckú dopravu, chce Brusel urobiť podobný krok aj v prípade lodnej dopravy, najmä tej námornej, ktorá sa podieľa najväčšou mierou na transporte tovaru vo svete. Ako informoval denník Financial Times, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, Európska komisia je pripravená zaviesť limity na emisie CO2 pre lode do konca tohto roka. "Ak sa nepohneme ďalej (globálne), Európska komisia bude musieť urobiť vlastné kroky," povedal Jos Delbeke, ktorý je v komisii zodpovedný za riešenie otázky emisií skleníkových plynov.
Niekoľko štátov už predložilo plány, ako riešiť otázku CO2 v lodnej doprave, no jednostranné riešenie, ktoré navrhuje komisia, môže viesť k rovnakým sporom ako v prípade leteckého sektora. Tu Američania nesúhlasia, aby sa limity EÚ na emisie pre aerolínie vzťahovali aj na ich spoločnosti.
Príliš veľa limitov
Zástupcovia lodiarskych spoločností s návrhom únie nesúhlasia. Akékoľvek limity na CO2 by pre lodiarske firmy bol ekonomicky veľmi nevýhodný. Ako povedal Alfons Guinier, generálny tajomník Európskej asociácie lodiarskych spoločností, návrh komisie predbieha dobu, pretože dodnes sa presne nevie, aké množstvo CO2 lodná doprava vôbec produkuje. Podľa denníka Los Angeles Times sa táto doprava podieľa na celkovej preprave svetového tovaru až 90 percentami a navyše, už teraz sa zvažujú obmedzenia na produkciu oxidov síry a dusíka, ktoré sú vysoko zastúpené v súčasných palivách pre lode.
Čo sa týka týchto škodlivín, tak napríklad námorné lode uvoľňujú do ovzdušia podľa jednej z najnovších štúdií Medzinárodnej rady pre ekologickú dopravu omnoho viac emisií než autobusy, osobné a nákladné autá dokopy. Zatiaľ čo v roku 2001 vyprodukovala cestná doprava pri spálení vyše miliardy ton pohonných látok okolo 2,2 milióna ton oxidu siričitého, zaoceánske lode spálili síce len 280 miliónov ton paliva, no vyprodukovali až 3,4 milióna ton oxidu siričitého. V prípade oxidov dusíka ho flotila približne 50-tisíc obchodných lodí produkuje ročne od 3,6 do 6,5 milióna ton.
V začarovanom kruhu
Medzinárodná organizácia námornej dopravy chce znížiť tieto podiely, no podľa hovorkyne Barbary Brownovej by akékoľvek zmeny mali vstúpiť do platnosti až v roku 2009. Aj tu však už teraz naráža lodná doprava na problém. Podľa stránky PlanetArk mnohé firmy zvažujú zmenu pohonu lodí na čistejšie, destilované palivo, no výsledkom môže byť zasa rast emisií CO2. Ak by lode prešli na nové palivo, bude sa musieť zvýšiť jeho výroba v rafinériách, čo zasa bude znamenať viac emisií CO2 do ovzdušia.
Nádejou pre lodnú dopravu a jej dilemu ako riešiť emisie CO2 či síru a dusík môže byť prvá ekologická loď švédsko-nórskeho podniku Wallenius Wilhelmsen. Dizajn lode známej ako Orcelle (pomenovanej po jednom z ohrozených druhov delfínov) predstavili v roku 2005 na Expo v Tokiu a podľa denníka Telegraph by prvá nákladná loď aspoň s niektorými ekologickými prvkami mohla vyplávať na more už v roku 2010. Prvé plavidlo s palubou vo veľkosti približne 14 futbalových ihrísk by malo byť schopné prepraviť naraz 10-tisíc áut. Pohon lode zabezpečia pevné, plutvy pripomínajúce plachty, ktoré reagujú na minimálnu rýchlosť vetra a súbor nádržiek pod čiarou ponoru, ktoré zachytia energiu morskej vody. Navyše, plachty sú vybavené solárnymi článkami, ktoré pri bezvetrí využijú energiu slnka a v prípade, že bude bezvetrie a aj zamračené, loď je vybavená aj technológiou palivových článkov. Tá umožňuje získavať z morskej vody vodík a premieňať ho na elektrickú energiu. Navyše, elektrická energia získaná zo slnka, vetra a mora sa dá na určitý čas uskladniť.