Ruský plynárenský monopol Gazprom odštartoval v stredu kľúčové rokovania s Turkménskom, ktorých cieľom je presvedčiť Turkménsko o zrušení embarga, ktoré ohrozuje dodávky plynu pre najväčšiu ruskú energetickú spoločnosť. Ako uviedol denník The Financial Times, výkonný riaditeľ Gazpromu Alexej Miller odcestoval v tento deň do Ašchabadu, aby dohodol s prezidentom Saparmuratom Nijazovom odblokovanie dodávok, ktoré Turkménsko zaviedlo voči Rusku a pôvodne aj voči Ukrajine pred štyrmi mesiacmi. Medzitým sa však Ukrajina dohodla s Ašchabadom na nových, vyšších cenách, zatiaľ čo Rusko ustúpiť odmieta.
Podľa denníka Nijazov sa však pôvodnej dohody nemieni držať a využíva súčasné obavy energetických firiem v dôsledku klesajúcich prístupných zdrojov energií. Embargo na dodávky plynu pre Gazprom zároveň vyvoláva obavy v Európe, ktorá je v oblasti zemného plynu až zo 44 percent závislá od dodávok z Ruska. Väčšina z nich pochádza práve z Gazpromu.
Turkménsko má druhé najväčšie zásoby plynu v Strednej Ázii. Podľa RIA Novosti má krajina na tento rok uzatvorený s Gazpromom kontrakt len na dodávku 7 miliárd kubických metrov, objem plynu by sa však v priebehu troch rokov mal zvýšiť na 70 miliárd m3. Gazprom pritom exportoval do Európy minulý rok okolo 157 miliárd m3. Turkméni žiadajú za 1 000 m3 plynu 58 dolárov, čo je približne o 30 percent vyššia cena než dohodnutá v stále platnom kontrakte, ktorý Ašchabad prestal dodržiavať. Analytici sa obávajú, kam až turkménsky prezident zájde. "Na človeka, ktorý nemá veľa spojencov (Rusko je jedným z mála), hrá Nijazov veľmi nebezpečnú hru," uviedol Jonathan Stern, šéf oddelenia výskumu plynu Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie.
Problémy za dovoz turkménskeho plynu prichádzajú práve v čase zvyšujúcich sa obáv o bezpečnosť v Strednej Ázii po nedávnom prevrate v Kirgizsku. Krátko po páde (bývalého) kirgizského prezidenta Askara Akajeva ruský prezident Vladimir Putin telefonoval Nijazovovi, aby prehodnotil blokádu plynu pre Gazprom. V časoch Sovietskeho zväzu bolo Turkménsko jedným z najväčších producentov tejto komodity, po osamostatnení v 90. rokoch boli rokovania Ašchabadu s Moskvou často zaťažované spormi o cenách a produkcia prudko klesla.
Ešte v roku 2000, keď Vladimir Putin prvýkrát nastúpil do úradu prezidenta, navrhol vytvorenie plynárenského kartelu na spôsob Organizácie krajín vyvážajúcich ropu -- OPEC. Jeho členmi mali byť okrem Ruska aj Turkménsko, Kazachstan a Uzbekistan. Podľa Reuters v súčasnosti podobný model, no zahŕňajúc aj Ukrajinu, navrhol Kyjev. Všetky zo stredoázijských republík majú dostatočné zásoby plynu, Turkménsko však na rozdiel od ostatných dvoch štátov má dokončené rozvodné siete. No je tu riziko, že ak sa Gazprom a Ašchabad nedohodnú, Rusi sa obrátia na Kazachstan a Uzbekistan.
StoryEditor
Riskantná hra Turkménov s Gazpromom
Ruský plynárenský monopol Gazprom odštartoval v stredu kľúčové rokovania s Turkménskom, ktorých cieľom je presvedčiť Turkménsko o zrušení embarga, ktoré ohrozuje dodávky plynu pre najväčšiu ruskú energetickú spoločnosť.