Francúzsko v súčasnosti trpí vlnou sucha, ktoré môže podľa expertov prekonať rekordne horúci rok 2003. Podľa denníka Die Welt mnohé atómové elektrárne vtedy museli znížiť výkon, pretože väčšina chladiacej kvapaliny pochádzala z riek, ktorých hladina klesala a ich teplota stúpala. A to aj napriek tomu, že vláda zvýšila hornú hranicu teploty vody, ktorá sa odvádza späť do riek, pre mimoriadne situácie na 29 °C. Situáciu zhoršoval aj fakt, že Francúzi v dôsledku horúčav zapínali klimatizáciu na plný výkon, čo prudko zvýšilo spotrebu elektrickej energie.
Opakovanie roku 2003
V súčasnosti vyzerá situácia podobne. Štátny energetický podnik Electricité de France zápasí problémami s atómovými elektrárňami, ktoré pokrývajú až 85 percent spotreby. EdF oznámil, že voda na chladenie elektrárne Tricastin v južnom Francúzsku, ktorá sa opäť odvádza do rieky Drome, medzičasom dosahuje 25 °C a podobne ako v roku 2003 rieka už nestačí na ochladzovanie vody.
Navyše pretože po skúsenostiach z roku 2003 sa Francúzi zásobili klimatizáciami a ventilátormi. Úrady vyzývajú obyvateľov, aby nezapínali ventilátory, ale radšej nechali zatiahnuté žalúzie. Ide však o bezmocný pokus, pretože prípad Tricastin dokazuje, že francúzske atómové elektrárne nie sú vybavené na zvládanie extrémnych situácií. Podľa názoru meteorológov sa takéto horúce obdobia aj v budúcnosti stanú pravidlom.
Táto kritická situácia však podobne ako v roku 2003 zasahuje aj ďalšie krajiny, pretože Francúzsko je najväčším európskym vývozcom elektrickej energie. Podľa denníka Financial Times Deutschland vlani vyviezlo len do Nemecka 15,5 miliardy kilowatthodín elektriny, čo zodpovedá ročnej produkcii dvoch atómových elektrární, čiže trom percentám nemeckej spotreby.
Úrady vyzývajú na šetrnosť
Nepomáhajú ani dažde, pretože úroveň zrážok sa dokonca ani počas zimných mesiacoch nepriblížila k normálu a vodné nádrže sa dostatočne nenaplnili. Keďže hladina mnohých riek je v tomto roku neobyčajne nízka, 33 okresov vyhlásilo obmedzenia na spotrebu vody. Napríklad, v Charente súkromné osoby nesmú zavlažovať trávnik, umývať autá alebo napĺňať bazény.
Obmedziť zavlažovanie však musia aj poľnohospodári, ktorí ročne spotrebujú 2,7 miliardy kubických metrov vody. Niet divu, veď napríklad na produkciu kilogramu kukurice je potrebných 500 litrov vody. V rokoch 1971 až 2000 vzrástla plocha so zavlažovacími zariadeniami z 800-tisíc na 2,6 milióna hektárov a plocha zavlažovaná vodou z riek z 500-tisíc na 1,5 milióna hektárov. Z tejto plochy sa 35 percent nachádza na najviac postihnutom juhozápade krajiny.
Odborníci vysvetľujú, že Francúzsko si už nemôže dovoliť plytvať vodou a začínajú si to uvedomovať aj zodpovedné úrady, ktoré požadujú vybavenie zavlažovacích zariadení prietokomermi. Vzhľadom na klimatické zmeny a rast populácie totiž popri spotrebe vody na poľnohospodárske účely stúpa aj spotreba obyvateľstva, napríklad iba v Paríži sa denná spotreba vody zvýšila zo 600 na 800 miliónov litrov.
Španielsko v tme
S pretrvávajúcimi horúčavami zápasí aj Španielsko. Pri teplotách okolo 40 °C v posledných dňoch bežali milióny klimatizácií na plné obrátky a prevádzkovateľ rozvodnej siete Red Electrica de Espana (REE) musel dočasne odpojiť od dodávok podniky na severe krajiny, aby zabránil kolapsu siete. A tak sa napríklad valné zhromaždenie akcionárov spoločnosti Vidrala odohrávalo po tme a "čierne hodinky" zažíval aj Madrid či Sevilla.
Situácia v Španielsku je napätá, pretože spotreba elektriny počas štyroch dní dosiahla historické rekordy a v jednom dni až 38-tisíc megawattov. Vzhľadom na rozsiahle používanie klimatizácií sa v tomto lete spotrebuje viac energie než počas zimnej vykurovacej sezóny a vzhľadom na veľké sucho sú priehrady iba spolovice plné, takže vodné elektrárne pracujú na polovičný výkon, ak vôbec pracujú.
V tradičných veterných oblastiach vo vyšších nadmorských výškach je prakticky bezvetrie, takže veterné parky dodávajú iba päť percent normálneho výkonu. Španielsko sa nemôže spoliehať dokonca ani na atómovú energiu, ktorá obyčajne pokrýva 25 percent spotreby, pretože deväť elektrární je kvôli údržbe odstavených. Minister priemyslu José Montilla vyzval obyčajne bezstarostných ľudí na šetrenie energiou. Podobne ako voda je totiž aj elektrická energia v Španielsku lacná: domácnosti platia za kilowatthodinu 8,5 až 10 centov, čiže asi polovicu nemeckých sadzieb.
Španielsku sa však vypomstilo teraz aj to, že REE a popredné energetické koncerny Endesa, Iberdrola a Unión Fenosa sa v posledných rokoch kvôli hospodárskej súťaži sústredili najmä na znižovanie nákladov, a preto neinvestovali do rozvodnej siete.
Španielske elektrárne by mohli denne vyprodukovať až 60-tisíc megawattov, no kapacita rozvodných sietí nestačí. A hoci premiér José Luis Rodríguez Zapatero stavil na obnoviteľné zdroje, ktoré majú do roku 2010 pokrývať 12 percent spotreby, kapacita rozvodných sietí je alfou a omegou.