Len dobre fungujúce trhy dlhodobo chránia rodinné podniky pred krachom. Existuje síce niekoľko výnimiek, keď rodinné firmy rozkvitajú celé generácie. To len potvrdzuje pravidlo: ak vlastníctvo aj riadenie viacero generácií zostáva v rukách členov rodiny, jedného dňa nevyhnutne nastane situácia, keď sa kormidla chopí menej talentovaný alebo úplne neschopný rodinný príslušník. A najneskôr vtedy sa začínajú problémy.
Manažérske schopnosti
To potvrdzujú viaceré štúdie. Podľa denníka Die Presse napríklad v USA sa zistilo, že ziskovosť rodinných podnikov do dvoch rokov po výmene generácií klesá v priemere o 20 percent v porovnaní s firmami, ktoré si ľudí vyberajú podľa schopností, a nie podľa rodinnej príslušnosti. Tie zväčša za nového prezidenta vyberajú človeka z doterajšieho vedenia, kým v prípade rodinných firiem zhoršenie ziskovosti zväčša súvisí so slabšími študijnými výsledkami dediča.
Výrazné rozdiely medzi firemnými dynastiami a zvyškom hospodárstva boli dokázané aj v Dánsku, Kanade alebo Thajsku. Napríklad, v Thajsku jedna zo starších štúdií zistila, že výsledky sa zhoršujú tým viac, čím viac je nástupcov zakladateľa v manažmente firmy.
Štáty, v ktorých sa vyskytuje veľmi veľa rodinných dynastií, to môžu pocítiť aj z národohospodárskeho hľadiska. Dokázali to vo svojej novej štúdii dvaja ekonómovia: Francesco Caselli z Londýnskej ekonomickej školy a Nicola Gennaioli z Univerzity Štokholm. Porovnali vývoj produktivity v rôznych štátoch s určitým podielom firemných dynastií. Podľa nich práve rozdiely v produktivite vysvetľujú polovicu rozdielov v príjmoch medzi krajinami.
Alfa a omega: právna istota
Ekonómovia si položili jednoduchú otázku. Prečo v niektorých krajinách je viac dynastií než v iných? Podľa nich to súvisí s právnou istotou, čiže s ochranou vlastníckych práv a kontraktov.
Netalentovaní dedičia by možno radi preniesli bremeno rozhodovania na nového vlastníka, no nedostatočná ochrana zmlúv znamená slabo rozvinuté finančné trhy, a teda potenciálny kupec nemá možnosť získať finančné prostriedky. Okrem toho má nový vlastník problémy ochrániť seba a svoju investíciu pred útokmi alebo manipuláciami zvonku.
Keďže takáto situácia je zväčša bežná v rozvojových krajinách, ekonómovia naznačujú, že podiel dynastií je tu vyšší než v bohatých priemyselných štátoch.
To sa odzrkadľuje v mnohých oblastiach. Hlavným faktorom je fungovanie trhových mechanizmov. Casselli a Gennaioli poukazujú na dva. Po prvé, slabá právna istota bráni akvizíciám a zahraniční investori musia žiť v obavách z vyvlastnenia. Na vlastnej koži sa o tom presvedčili nadnárodné korporácie, ktoré v 90. rokoch investovali v Angole a Bolívii.
A po druhé, slabé inštitúcie znemožňujú vznik fungujúceho finančného trhu. V dôsledku toho nemajú talentovaní podnikatelia prakticky žiadnu šancu získať dostatok kapitálu na rozvoj svojej firmy, a teda nemôžu účinne konkurovať firemným dynastiám. A už vôbec nemôže byť reči o nejakej akvizícii.
Brzda zvaná dynastia
Modelový výpočet túto teóriu potvrdzuje a štúdia dospela k jasnému záveru: čím nižšia produktivita toho-ktorého štátu, tým menej zaváži to, či neschopné hlavy rodinných klanov kontrolujú hospodárstvo.
Ekonómovia zdôrazňujú, že dynastie síce nie sú jedinou príčinou rozdielov v produktivite, dôležitú úlohu zohráva aj transfer technológií, geografické faktory, politická stabilita, bariéry pre vstup na trhu alebo daňová legislatíva. Štúdia však dokázala, že dynastie môžu viesť k obrovským problémom nielen v politike, keď sa vládne funkcie de facto dedia z otca na syna, ale môžu poškodiť aj podnikanie v danej krajine.