Korupčný škandál vo Volkswagene rozprúdil diskusie o zákone o VW a spolurozhodovacom práve zamestnancov nemeckých podnikov. Vzhľadom na vrcholiaci predvolebný boj v Nemecku je záujem politickej scény o prípad VW pochopiteľný.
O rozruch sa postaralo aj vyjadrenie uznávaného odborníka na automobilový priemysel Ferdinanda Dudenhöffera, ktorý požaduje zverejňovanie príjmov členov závodných rád. Ako ho cituje Süddeutsche Zeitung, iba takéto opatrenie môže účinne zabrániť zopakovaniu sa podobného škandálu, s akým v súčasnosti zápasí VW.
Zákon o VW
V prvom rade sa priostruje kritika voči zákonu o VW. "Politika sa má starať o rámcové podmienky a infraštruktúru a manažment sa má starať o spoločnosť bez toho, aby musel brať ohľad na politiku a odbory," povedal pre denník Die Welt vedúci Výskumu automobilového hospodárstva (FAW) Wolfgang Meinig. Nepredpokladá však, že VW by sa bez zákona stal akvizičným cieľom. "VW by bol síce viac vystavený vetru, ale vnútorný prepletenec je oveľa väčšia ochrana než zákon o VW," tvrdí Meinig.
Zákon o VW vstúpil do platnosti v roku 1960 a chráni koncern, pretože žiadny akcionár nezávisle od veľkosti jeho podielu nesmie mať viac než 20 percent hlasovacích práv. Najväčším akcionárom je Dolné Sasko s podielom 18,2 percenta a v dozornej rade má hneď dvoch zástupcov -- premiéra a ministra hospodárstva. V súčasnosti je to Christian Wulff a Walter Hirche.
Na tento nemecký unikát útočí aj Brusel. Európska komisia v marci podala na Európskom súdnom dvore žalobu, v ktorej zákon o VW označuje za prekážku pre zahraničných investorov. Hoci termín pojednávania ešte nie je určený, podľa expertov rozhodnutie nepríde skôr než po 1,5 roku.
Podľa expertov vzhľadom na čoraz tvrdšiu hospodársku súťaž ani snaha o dobré vzťahy s odbormi neuchráni VW pred nepopulárnym rozhodnutiam. Poukazujú aj na to, že VW je na kapitálovom trhu vzhľadom na politický a odborársky vplyv výrazne podhodnotený. Podľa nich je v záujme samotného koncernu, aby prevzal iniciatívu a podporil zrušenie zákona.
Zatiaľ sú tieto diskusie teoretického charakteru a politická scéna o zrušení zákona v dohľadnom čase neuvažuje. Wulff aj napriek tvrdej kritike voči chybám manažérov VW trvá na zachovaní podielu spolkovej krajiny a zákona o VW.
Odborová pohroma
Ďalšou témou je spolurozhodovacie právo zamestnancov nemeckých spoločností. Príslušný zákon z roku 1920 prepisuje spolurozhodovanie v podnikoch s viac než 20 zamestnancami, VW však prekročil rámec zákona. Podľa časopisu Stern totiž závodná rada VW totiž nemá iba funkciu ochrancu zamestnancov, ale na rozvoji koncernu spolupracuje s vedením.
Ako prvý kritizoval tento model predseda opozičnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) Guido Westerwelle, ktorý označil odborárskych funkcionárov za "najväčšiu pohromu v Nemecku". Model považuje za hlavnú prekážku rastu, ktorá odstrašuje zahraničných investorov. Odborári sa zas radi oháňajú štúdiami, ktoré dokazujú, že bez spolurozhodovacieho modelu by firmy boli zraniteľnejšie a krízy by prekonávali oveľa pomalšie.
Teraz prichádza aj kritika od podpredsedu FDP Rainera Brüderleho, ktorý žiada reformu paritárneho systému. Podľa denníka Financial Times Deutschland politik navrhuje, aby zástupcovia zamestnancov mali už len tretinový podiel a zrušilo sa zastúpenie odborov v dozorných radách. Podľa neho vo VW vznikla akási sivá zóna medzi legálnym a nelegálnym, ktorá umožňovala manažérom aj odborárom ťažiť z mimoriadnych bonusov a prémií. Na tému koncernom platených erotických kontaktov závodnej rady Brüderle povedal: "Zastupovanie záujmov sa tu chápalo veľmi osobne."
A tak sa stalo presne to, čoho sa obával prezident odborovej organizácie IG Metall Jürgen Peters a nový šéf závodnej rady VW Bernd Osterloh. Diskusia o katastrofálnych prechmatoch manažérov a bývalého predsedu závodnej rady Klausa Volkerta sa rozvinula do sporu o zmysle spolurozhodovacieho práva v Nemecku. Práve toto právo bolo základom Volkertovej moci: boss závodnej rady sa mohol rozprávať s personálnym riaditeľom obrovského koncernu ako rovný s rovným. Navyše v prípade VW moc členov závodnej rady bola vďaka úzkym vzťahom s dolnosaskou vládou ešte väčšia než v ostatných automobilových koncernoch.
No opoziční partneri FDP s Brüderleho postojom nesúhlasia. Kresťanskodemokratická únia (CDU) poukazuje na to, že chyby niektorých zamestnancov nemôžu rozbiť osvedčený spolurozhodovací model.
Aféra pokračuje
Nástupca personálneho riaditeľa Petra Hartza má nastúpiť najneskôr na jeseň. Podľa Wulffa je medzičasom jasné, že funkcia personálneho riaditeľa s celou oblasťou zodpovednosti sa zachová v doterajšej forme. Okrem interných kandidátov -- personálneho riaditeľa Audi Horsta Neumanna a predsedu Predstavenstva Wolfsburg AG (spoločný podnik mesta Wolfsburg a VW) Klausa Dierkesa -- sa diskutuje aj o človeku zvonka. Prípadný kandidát musí mať skúsenosti z riadenia a personálnej oblasti a k tomu aj podporu zamestnancov.
Medzičasom prišli nové informácie. Koncern údajne už v novembri 2003 v súvislosti s plánovaným vývozom vozidiel Škoda do Angoly dostal varovanie pred "neserióznym okolím" bývalého personálneho riaditeľa Škody Auto Helmutha Schustera. Varovanie pred jedným nemeckým obchodným partnerom Schustera údajne dostala aj samotná Škoda. VW vo vyhlásení pripustil, že Schusterovi sa podarilo rozptýliť tieto pochybnosti o serióznosti niektorých obchodných partnerov.
Podľa Spiegel Online vyšli najavo aj prvé čísla. Prepustený zamestnanec personálneho odboru Klaus-Joachim Gebauer údajne za dva roky zúčtoval pre závodnú radu účty na 780-tisíc eur. Podklady má v súčasnosti štátna prokuratúra v Braunschweigu.