Firma sa rozhodla pre unikátny kotol Vesko-B, ktorý dokáže spaľovať drevo s vysokou vlhkosťou a neprekáža mu ani jeho znečistenie nespáliteľnými prímesami, ako sú napríklad kamene, tehly či kusy kovu. Hriňová sa vybrala inou cestou ako väčšina slovenských prevádzkovateľov kotlov na biomasu, ktoré sú schopné spaľovať len čistú drevnú štiepku. Hriňovská energetická bude teplo vyrábať v kombinácii so zemným plynom a hnedým uhlím.
Rozhodujúce pre tento projekt bolo to, že nový majiteľ energetického hospodárstva v Hriňovej sľúbil, že v tomto roku udrží ceny tepla aj napriek tretinovému zvýšeniu ceny zemného plynu. "Môžeme to dosiahnuť len pri vyššom využití hnedého uhlia, na úkor zemného plynu. Ak by sme boli závislí od uhľovodíkových palív, nemohli by sme splniť ani náš dlhodobý cieľ, a to ponúkať teplo v Hriňovej za nižšie ceny ako sú v okolitých mestách. Prechod na biomasu je preto nevyhnutný," konštatoval konateľ Hriňovskej energetickej Ivan Ďuďák.
Firma vykuruje tisíc bytov, niekoľko obchodných prevádzok, materskú a základnú školu a celý areál bývalých ZŤS, kde pôsobí viacero výrobných a obchodných spoločností. Ročne im predá viac ako 60-tisíc gigajoulov tepla, ktorého cena sa pohybuje okolo 500 korún vrátane DPH za gigajoul.
Najvýznamnejšími odberateľmi sú správcovské spoločnosti. Spolbyt podľa riaditeľa Vladimíra Trajčíka spaľovanie biomasy víta, keďže im umožní aj pri drahšom plyne udržať pre obyvateľov súčasné ceny tepla. Podľa prednostu Hriňovej Jána Poláčeka bude mať projekt dvojaký efekt - okrem primeraných cien tepla aj nižšie emisie oxidu uhličitého.
Hriňovská energetická si bude zabezpečovať palivo od rôznych dodávateľov. Predbežné zmluvy má s niekoľkými drevospracujúcimi prevádzkami, no bude využívať aj odpad vznikajúci pri ťažbe dreva v lesoch a drevený odpad, ktorý získa pri udržiavaní vodných tokov a trás energetických sietí. Do úvahy prichádza aj využitie neproduktívnej pôdy v okolí mesta, kde by sa mohli pestovať rýchlorastúce dreviny. Ročne bude firma potrebovať vyše šesťtisíc ton drevného odpadu.
Najväčším dodávateľom, s ktorým Hriňovská energetická už uzatvorila zmluvu o budúcej zmluve, je stredisko Biomasa Lesov SR z Levíc. Jeho manažér Ján Psársky uviedol, že hriňovský projekt ocenili aj odborníci na alternatívne zdroje energií z Fínska. Označili ho za jediné rozumné riešenie pri stave tamojšej kotolne. Stredisko bude do Hriňovej dodávať predbežne okolo 5-tisíc ton energetickej štiepky ročne. Z okolitých malých súkromných píl bude spoločnosť odoberať piliny. Tie doteraz tento odpad vyvážali do Maďarska.
Hriňovská energetická je pokračovateľom spoločnosti Hriňovské tepelné hospodárstvo, ktorá na jar tohto roku zmenila majiteľa. Zaradila sa do energetickej skupiny Intech Slovakia, ktorá má rozsiahle skúsenosti s využívaním biomasy a kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
Podiel biomasy sa zvýši
Slovenská republika zaostáva za vyspelými krajinami Európy vo využívaní biomasy na energetické účely. Podiel biomasy dosahuje len 1,6 percenta. V susednom Rakúsku je to 12 percent, vo Švédsku 18 percent a vo Fínsku dokonca 26 percent. Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2012 bude vyrábať 12 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Výhodou vykurovania biomasou je asi 150-percentná finančná úspora v porovnaní s vykurovaním zemným plynom, nezanedbateľné je aj zníženie spotreby fosílnych palív a emisií škodlivín, čo prispeje ku kvalitnejšiemu životnému prostrediu. Využitie biomasy na energetické účely sprevádzajú nové programy pre lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo, ktorým je napríklad pestovanie energetických porastov z rýchlo rastúcich drevín na voľných plochách.
| Porovnanie štruktúry paliva v starom a novom kotli (%) | |
| V súčasnosti | |
| Zemný plyn |
84 |
| Uhlie |
16 |
| Po realizácii projektu | |
| Biomasa |
56 |
| Zemný plyn |
34 |
| Uhlie |
10 |
| Zdroj: Hriňovská energetická, s. r. o. | |