StoryEditor

Vesmír sa stáva hitom bohatých

17.12.2006, 23:00
Milionári, multimilionári a miliardári, ktorí už majú prakticky všetko, čo sa za peniaze dá kúpiť, upierajú svoj zrak do vesmíru. Namiesto filantropie investujú do vedy. Ich snom je vesmír.
Milionári, multimilionári a miliardári, ktorí už majú prakticky všetko, čo sa za peniaze dá kúpiť, upierajú svoj zrak do vesmíru. Namiesto filantropie investujú do vedy. Ich snom je vesmír.
Podľa denníka Die Welt je vo vývoji minimálne päť projektov s finančnou podporou súkromných osôb. Plány majú jednotný cieľ: cestujúcich na pár minút rýchlosťou zhruba desaťtisíc km/h vyniesť do výšky asi sto kilometrov. Tam, kde je nebo čierne a vidno zakrivenie Zeme.

Miliardárov sen
Prvý projekt vzniká na západe Texasu, kde toho okrem púšte veľa nie je. Iba niekoľko odolných kríkov sa uchytilo v prašnej zvlnenej krajine. Najväčším osídlením v tejto oblasti je mestečko Van Horn s 2 345 obyvateľmi. Doteraz to nebolo viac než zastávka vodičov kamiónov na diaľnici Interstate 10 do El Pasa. Van Horn je miesto pánubohu za chrbtom, nemá nákupnú ulicu, kino ani žiadnu inú kultúrnu ustanovizeň.
No čoskoro sa to zmení. Už niekoľko mesiacov tu vládne čulý ruch - každý deň sem prichádza až 40 stavebných kamiónov. Na ploche väčšej než Berlín sú už položené vodovodné a elektrické vedenia, stojí tu administratívna budova a odpaľovacia rampa, z ktorej čoskoro budú lietať rakety do vesmíru. Od roku 2010 každá zoberie troch vesmírnych turistov, plánovaných je zhruba päťdesiat štartov ročne.
Firma, ktorá tu buduje svoju základňu, sa volá Blue Origin a stojí za ňou zakladateľ internetového portálu Amazon.com Jeff Bezos. Už v školských laviciach sa hodiny dokázal hrať počítačovú hru Star Trek a počas štúdia na princentonskej univerzite bol predsedom vesrmírneho klubu. "Ak sa mi raz naskytne šanca, rád by som preskúmal Mesiac, Mars aj našu slnečnú sústavu," cituje jeho vyjadrenie spred piatich rokov Die Welt. Teraz sa Bezosovi sen plní.

PRVÁ ŽENA – TURISTKA Anousheh Ansariová vyletela na orbitu v septembri tohto roku. Fotografia ju zachytila pri práci na počítači. Veliteľom vesmírnej stanice bol Michael Lopez-Alegria, ktorý na snímke „lieta“ v pozadí vesmírneho laboratória. Snímka TASR/AP

Úspešný britský test
Zďaleka nie je jediný, čo stavil na vesmírnu turistiku. Najďalej so svojimi plánmi pokročil 56-ročný britský podnikateľ Richard Branson s titulom Sir, ktorého majetok sa odhaduje na päť miliárd dolárov, v prepočte 136,3 miliardy korún.
Ten v púšti Nového Mexika buduje vesmírnu stanicu s podzemným nákupným centrom a reštauráciami. Náklady na Spaceport America sa odhadujú na 225 miliónov dolárov.
Branson prišiel k peniazom, keď ešte ako mladý muž vytvoril a pozdvihol značku hudobných platní Virgin Records a neskôr pod názvom Virgin vybudoval celé impérium. Dnes k nemu patrí napríklad letecká spoločnosť Virgin Atlantic Airways, mobilný operátor Virgin Mobile či výrobca nápojov Virgin Cola.
Podľa novín Die Welt asi pred dvomi rokmi založil firmu Virgin Galactic, financovanú výhradne z jeho súkromného majetku, ktorá bude už od roku 2008 ponúkať lety na hranicu vesmíru. Spočiatku budú rakety štartovať raz týždenne a firma má už 13 500 predbežných prihlášok.
Technika, na ktorú sa Branson spolieha, pochádza od spoluzakladateľa Microsoftu Paula Allena, ktorého majetok odhaduje časopis Forbes na šestnásť miliárd dolárov. Jeho raketa SpaceShipOne v júni 2004 absolvovala testovací let. Testovací pilot Mike Melvil tri minúty stúpal kolmo nahor, 80 sekúnd zotrval v bezváhovom stave a 17 minút sa na padákoch vracal na zem.
Branson teraz investuje 21 miliónov dolárov, aby raketu prepracoval na vesmírny taxík pod názvom Virgin Galactic Spaceliner.
Brit už teraz plánuje filiálky aj v Európe. Podľa denníka údajne rokuje s britskými vzdušnými silami British Royal Air Force o používaní leteckej základne Lossiemouth v severnom Škótsku. Na výstavbu odpaľovacej rampy by bola vhodná aj švédska Kiruna.

Orbitálny hotel
No nespí ani východná pologuľa. Americká firma Space Adventures, ktorá zorganizovala turistické lety na vesmírnu stanicu ISS za 20 miliónov dolárov, chce postaviť raketovú základňu v Singapure. Náklady vo výške 115 miliónov dolárov zväčša prevezme šejk Saud bin Saqr Al Qasimi, korunný princ Spojených arabských emirátov. Základňa však nebude poskytovať len suborbitálne lety, ale aj tréningové zariadenia pre astronautov a centrum pre návštevníkov.
"Singapur vyrástol ako prístavné centrum. Vesmírny prístav je ďalší prirodzený krok," cituje Die Welt projektového manažéra Michaela Lyona. Podobná stanica by mohla vyrásť aj v Ras al-Khaimane, vzdialeného od Dubaja zhruba hodinu jazdy autom.
Pravdepodobne najodvážnejší projekt pochádza od lasvegaského hoteliera Roberta Bigelowa. Ten chce v roku 2010 otvoriť vesmírny hotel a do svojej firmy Bigelow Aerospace už investoval 75 miliónov dolárov. Zatiaľ ešte hľadá vhodného prepravcu, aby sa zákazníci vôbec dostali do plánovanej rezidencie.

"Ľudová cena"
Cena vesmírnych letov ešte nie je známa. Branson uvažuje o cene zhruba dvestotisíc dolárov, konkurenčný Space Adventures ponúka výlet za stotisíc dolárov. Projekty by mohli aj zarábať. Spoločnosť Research Reports International odhaduje, že vesmírna turistika už v roku 2020 dosiahne obrat miliardy dolárov ročne.
Potenciálnych klientov je viac než dosť. Podľa aktuálnej štúdie spoločnosti Capgemini je na svete 8,7 milióna ľudí s disponibilným majetkom minimálne milión dolárov, ktorí by si mohli dovoliť výlet do vesmíru. Konzultačná firma Futron odhaduje počet turistov na 15-tisíc ročne.
Avšak ani lety do vesmíru, hoci sa ešte nezačali, nepostačujú. Napríklad Bezos už teraz uvažuje, ako sa raz bude kolonizovať vesmír.

Boháči na ISS
Doteraz výlety na vesmírnu stanicu ISS sprostredkovali ruské rakety Sojuz. Za výlet zaplatili zhruba 20 miliónov dolárov:
- Dennis Tito, zakladateľ spoločnosti Wilshire Associates. V apríli 2001 zhruba na týždeň navštívil ISS. Tento Newyorčan sa však nepovažoval za turistu, ale za nezávislého vedca, keďže vyštudoval vesmírnu techniku a na stanici vykonal niekoľko experimentov.
- Juhoafrický podnikateľ Mark Shuttleworth si v roku 2002 urobil dovolenku na orbite. Musel však absolvovať ročný tréning v moskovskom Hviezdnom mestečku.
- V roku 2005 letel americký milionár Gregory Olsen, spoluzakladateľ firmy Sensort Unlimited.
- V septembri tohto roka letela na jedenásťdňový súkromný výlet prvá žena - moslimka Anušeh Ansariová.
- V marci budúceho roka sa do vesmíru chystá bývalý manažér Microsoftu Charles Simonyi.
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
01. február 2023 17:14