Najbližšia budúcnosť Gazpromu sa volá Sapolarnoje. Vďaka tomuto nálezisku za polárnym kruhom sa spoločnosti už niekoľko rokov darí zvyšovať produkciu. V reči odborníkov ide o plynovú bublinu s obsahom 3,4 bil. kubických metrov zemného plynu, čo zodpovedá 34-násobku ročnej spotreby plynu v Nemecku. Ako informuje denník Die Welt, Gazprom chce z tohto poľa do roka 2005 vyťažiť 100 mld. kubických metrov ročne, čo predstavuje 20 % z celkového objemu ťažby koncernu.
Gazprom je najväčší dodávateľ zemného plynu do Európy a vyslúžil si mnohé prezývky, napríklad, 16. sovietska republika, oáza socializmu či dinosaurus. Koncern však potrebuje peniaze na plynovody a nové náleziská. Overené zásoby sa krátia a tak firma musí otvoriť nové polia. No tie sú ťažko dostupné, keďže sa zväčša nachádzajú pod morskou hladinou.
Podľa denníka náklady na vyťaženie tisícky kubických metrov dosahujú zhruba tri doláre, v prípade nových polí však ide až o 30 USD a náklady rýchlo rastú. Analytici odhadujú, že za polárnym kruhom potrebuje Gazprom investície v objeme 65 mld. USD, pretože za posledných 20 až 30 rokov nevznikol žiadny nový projekt a 60 až 70 % zásob je vyčerpaných.
Investori sú však zdržanliví. Napríklad, druhý najväčší nemecký dovozca plynu Wintershall AG dokázal vytvoriť akurát spoločný podnik s Urengojgazprom, ktorý z poľa Ačimov ťaží zhruba 8 mld. kubických metrov plynu ročne. Ruhrgas AG zatiaľ len zvažuje nielen možnosť zvýšenia svojho vlastníctva v Gazprome, ale aj svoj vstup do ťažby plynu a financovania plynovodov.
Aj napriek finančným problémom však koncern nebude žiadať o peniaze každého. "Oni najprv zoberú prst, ale potom vám odhryznú celú ruku," hovorí predstaviteľ Urengojgazpromu Roman Dubnickij. Označením "oni" pritom myslí nezávislé plynárenské firmy a ruské ropné koncerny, ktoré licencie na ťažbu získali v oblastiach v susedstve polí Gazpromu. "Oni" sú rýchlejší, dynamickejší, majú dostatok hotovosti, disponujú viac než 40 % overených rezerv v Rusku a naháňajú Gazpromu strach. Sú však v nevýhode, keďže im chýba prístup k lukratívnym vývozným plynovodom, na ktorých Gazprom vlani zarobil 12,9 mld. USD a v tomto roku oočakáva 15 mld. USD. Väčšina ropných koncernov preto obyčajne zapaľuje zemný plyn, ktorý je prítomný aj pri ťažbe ropy. No táto situácia sa aj napriek odmietavému postoju ruskej vlády skôr či neskôr zmení a ropné firmy sa jedného dňa k plynovodom dostanú.
| Výsledky Gazpromu za rok 2002 | ||
| (v mld. rubľov) | ||
| 2002 | 2001 | |
| Tržby |
602,06 |
474,47 |
| Čistý zisk |
53,51 |
71,93 |
| Aktíva |
1 602,45 |
1 559,35 |
| Ťažba |
521,9 mld. m3 |
512,0 mld. m3 |
| Rezervy |
28,8 bil. m3 | |
| Zdroj: Die Welt, Gazprom | ||