Nemecký priemysel nechce obchodovanie s CO2

Nemecký priemysel žiada čiastočné zastavenie obchodovania s certifikátmi na emisie oxidu uhličitého (CO2). Prezident združenia kovospracujúceho priemyslu WVM Martin Kneer pre denník Die Welt uviedol, že obchodovanie s emisiami, ktoré sa začalo v apríli tohto roka, predražilo elektrickú energiu o viac než 30 percent, čo ohrozuje existenciu mnohých podnikov.
WVM, ktoré zastupuje zhruba 645 podnikov so 111-tisíc zamestnancami, mieni osloviť koaličné pracovné skupiny s cieľom zastaviť obchodovanie s emisiami. "Problém je akútny a naše podniky každý deň stojí veľa peňazí. Preto na riešenie nemôžeme čakať až do začiatku ďalšieho obchodovacieho obdobia v roku 2008."
Kneer sa pritom odvoláva na rozhodnutie nórskeho koncernu Norsk Hydro, ktorý kvôli drahej elektrickej energii rozhodol o zatvorení hlinikárenských prevádzok v Hamburgu a Stade. V oboch prevádzkach pracuje celkovo 800 ľudí. Nemecký kancelár Gerhard Schröder v piatok zvolal krízové stretnutie s krajinskými politikmi a so zástupcami Norsk Hydro, na ktorom sa zúčastnil aj dolnosaský premiér Christian Wulff a jeho kolega zo Severného Porýnia-Vestfálska Jürgen Rüttgers.
Podľa denníka Handelsblatt koncern jednoznačne odmietol kompromis a návrh na viac času na hľadanie riešenia. Predseda Predstavenstva Norsk Hydro Eivind Reiten dôvody neuviedol, po stretnutí len stručne povedal: "Záver je ten, že zatváranie v Hamburgu a Stade pokračuje."
Podľa WVM je hlavnou príčinou zdražovania elektriny obchodovanie s CO2. "Výrobcovia a spracovatelia neželezných kovov sú postihnutí konštrukčnými chybami systému obchodovania s emisiami," tvrdí Kneer. To podľa neho vedie k tomu, že výrobcovia elektriny môžu do kalkulácie cien zahrnúť aj certifikáty, ktoré však získali zdarma. Toto prerozdelenie niekoľkých miliárd eur na úkor domácností a priemyselných odberateľov z oblastí, náročných na spotrebu, označil Kneer za neprípustné, a teda zrelé na odstrel.
Obchodovanie s emisnými certifikátmi sa zaviedlo v celej Európskej únii začiatkom tohto roka. Odvtedy musia najmä elektrárne žiadať Spolkový úrad životného prostredia o bezplatné certifikáty, s ktorými môžu na burze voľne obchodovať. Hoci zatiaľ žiadny energetický koncern nemusel dokupovať certifikáty, ich burzovú hodnotu interpretujú ako zmarený zisk a v plnej výške ich prenášajú do cien. To im prináša dodatočné miliardové príjmy.
Minister životného prostredia Jürgen Trittin s argumentom WVM nesúhlasí. "Je pravda, že ceny certifikátov sú vysoké. No to, že sa tým údajne musí zvýšiť aj cena pre priemysel a spotrebiteľov, sa zakladá iba na tvrdeniach energetických koncernov. Považujem to za zavádzanie," povedal pre Die Welt. Poukazuje na to, že certifikáty boli rozdelené bezplatne až do roku 2008. "Neviem si predstaviť, že po pol roku sú koncerny v situácii, aby si museli kupovať dodatočné certifikáty," hovorí Trittin. Podľa neho preto neexistujú reálne náklady, ktoré by mohli presúvať na plecia odberateľov. Za príčinu zdražovania elektriny minister považuje slabú hospodársku súťaž, takže koncerny sa neboja používať účtovné triky, aby svojich klientov trochu viac okradli.
Trittin pripúšťa, že zatiaľ nemožno volať výrobcov elektriny na právnu zodpovednosť, pretože v trhovom hospodárstve je možné všeličo. "Fakt, že spoločnosť je schopná fiktívne náklady zohľadniť v reálnych cenách, dokazuje nemilosrdné zneužívanie trhového postavenia," dodáva minister.