Priemyselnú zónu vo Fiľakove držia štyri firmy

Fiľakovo sa postupne vracia k svojej priemyselnej tradícii. Na troskách bývalých štátnych podnikov už viac rokov úspešne podnikajú viaceré firmy v strojárskej a nábytkárskej výrobe. Fiľakovská priemyselná zóna, ktorá nemá štatút priemyselného parku, zamestnáva v súčasnosti už viac ako dvetisíc ľudí.

Fiľakovo už narazilo na limity
"Priemyselný park u nás už máme, ten tu bol vlastne ešte za socializmu. Areál je dostatočne veľký, takže firmy, ktoré tu pôsobia, môžu rozširovať svoje aktivity. Máme vybudovanú infraštruktúru a dosť miesta aj pre nových investorov," hovorí primátor mesta Jozef Ágocs. Samospráva preto podľa neho nemá dôvod budovať nový priemyselný park a žiadať naň financie. Skôr ju mrzí, že niektoré nevyužívané objekty starého Kovosmaltu, do ktorých štát investoval desiatky miliónov korún, chátrajú.
Primátor však pripúšťa, že pre nové aktivity by sa už vo Fiľakove nenašlo dosť vhodných pracovných síl. Z nezamestnaných má takmer polovica iba základné vzdelanie. Ide prevažne o Rómov, ktorí tvoria štvrtinu obyvateľov tohto 10-tisícového mestečka. Nezamestnanosť v ňom síce v poslednom období klesla asi na 28 percent, ale jej ďalšie znižovanie už je málo pravdepodobné. Navyše, ako odhaduje Ágocs, asi 150 ľudí z Fiľakova dochádza za prácou do neďalekého Salgótarjánu v Maďarsku.

V tradícii Kovosmaltu pokračuje Thorma
Najväčším zamestnávateľom v priemyselnej zóne je nábytkárska spoločnosť Ekoltech, ktorá už sedem rokov úspešne spolupracuje so švédskou firmou Ikea. Vyrába pre ňu nábytok do študentských izieb a kúpeľňové zostavy. Na domáci trh dodáva kuchynské linky. Viac ako 96 percent produkcie Ekoltech exportuje.
"Naším dlhodobým cieľom je maximálne využitie výrobných kapacít fabriky, čo by mohlo byť o také tri až štyri roky," predpokladá konateľ firmy Ján Vrabec. Ekoltech začal v roku 1998 hospodáriť na prenajatom majetku skrachovanej firmy Novofinab. O dva roky neskôr kúpil objekty a zariadenia nábytkárskej fabriky. Do modernizácie odvtedy investoval niekoľko desiatok miliónov korún a oproti roku 2000 zvýšil zamestnanosť o dve tretiny.
V tradícii Kovosmaltu pokračuje skupina firiem Thorma, ktorá vznikla v roku 1992. Vlastní ju nemecký kapitál. Vyrába spotrebiče na tuhé palivo, no v posledných rokoch sa uchytila aj ako subdodávateľ kovových komponentov pre automobilový priemysel. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Thorma Výroba Milana Kováča ide o zákazkovú produkciu pre dodávateľov automobiliek Volkswagen, Ford, Opel a Honda. "Je to pre nás síce len doplnková aktivita, ale nebránime sa jej rozširovaniu, keďže nám vyrovnáva sezónnosť hlavnej výroby," hovorí Kováč. Tú tvoria sporáky, pece, kozubové kachle a kozubové vložky. Napríklad výroba kozubových kachlí vzrástla medziročne asi o štvrtinu.
Thorma pravidelne investuje do obnovy výrobného sortimentu a modernizácie strojov niekoľko miliónov korún ročne. Vlani kúpila za 18 miliónov korún laserový rezací stroj. Okolo 80 percent výrobkov vyváža do zahraničia, najmä do Českej republiky, Maďarska, Rakúska a Nemecka, ale aj do Škandinávie, Pobaltia či na Balkán. "Snažíme sa otvoriť si aj ukrajinský a ruský trh," konštatuje Kováč.

Vlastná technológia smaltovania
Významným zahraničným investorom vo Fiľakove je aj firma Cramer zo švédskej skupiny Dometic, ktorá je svetovým lídrom vo výrobe kuchynských zariadení pre karavany a lode. Na Slovensku sa venuje výrobe plynových varičov.
Štvrtou spoločnosťou vo fiľakovskej priemyselnej zóne je firma Festap, ktorá vyrába smaltované vane. Používa pri tom ekologickú technológiu suchého smaltovania v elektrostatickom poli. Tento postup, chránený známkou Estap, predstavuje vysoko efektívny výrobný proces, ktorý vyriešil ekologické problémy konzervatívneho smaltovania. Má však vplyv aj na technickú kvalitu výrobkov, ich estetiku a životnosť. Festap, ktorý technológiu smaltovania predal už viacerým európskym výrobcom, ponúka asi sto druhov normálnych i masážnych vaní a sprchovacích mís. Ročná kapacita výroby je asi 300-tisíc kusov, väčšina produkcie firmy pritom smeruje do zahraničia.