Mestá chcú bezplatne získať podiely v teplárňach. Pohrozili, že ak ich nedostanú, odpoja sa a postavia si vlastné kotolne. Čo na to hovoríte?
-- Je možné, aby si odberateľ postavil svoju kotolňu. Mal by si však ctiť úniové princípy, ktoré podporujú kombinovanú výrobu tepla a elektriny. A to aj v súčasnosti, keď sa tieto princípy ešte nepremietli do našej legislatívy.
Pomôžu teplárenstvu strategickí investori?
-- Vstup strategických investorov teplárenstvu určite prospeje. Do podkapitalizovaného teplárenstva musia prísť nové zdroje.
V niektorých mestách sa oživuje komunálna výstavba. Pripájajú sa investori na existujúce rozvody teplární alebo si budujú vlastné?
-- Zahraniční investori svoje budovy väčšinou pripájajú na centralizovaný zdroj tepla. Slovenskí investori váhajú, lebo často ich projektanti presvedčia, že je lepšia vlastná plynová kotolňa. Napríklad vo Viedni, ktorá sa takmer na sto percent vykuruje centrálne, nedovoľujú stavať lokálne zdroje tepla. Treba mať na pamäti aj to, že emisie z našich teplárenských zdrojov sa rozptyľujú vysokými komínmi a nedostávajú sa do dýchateľných vrstiev atmosféry. Aj keď je zemný plyn čistá energia, v jeho spalinách sú škodliviny, napríklad oxidy dusíka.
Ako hodnotíte nový zákon o tepelnej energetike?
-- Žiaľ, nepremietli sa doň zásady z európskej smernice č. 8/2004 o podpore spoločnej výroby tepla a elektriny. Počas prípravy zákona sme prostredníctvom nášho združenie žiadali, aby sa táto direktíva zohľadnila pri príprave našej legislatívy. Ministerskí úradníci však tvrdili, že je na to dosť času, keďže v smernici sa uvádza ako hraničný termín na jej uplatnenie 21. február 2006. Navyše, zákon o tepelnej energetike sa podľa nich bude ešte novelizovať. Horšie je, že ani energetická koncepcia, ktorú dalo ministerstvo na verejnú diskusiu, nerieši podporu kombinovanej výrobe.
Sú podmienky výkupu elektriny pre teplárne výhodné?
-- Ceny elektriny nedosahujú takú úroveň ako pred privatizáciou distribučiek. Ani novela regulačného zákona neumožňuje, aby úrad určoval minimálnu cenu elektriny z kombinovanej výroby.
Zdá sa, že v ľavobrežnej Bratislave je prebytok zdrojov tepla. Ešte pred začatím stavby Mosta Košická sa hovorilo, že časť Petržalky by sa dala pripojiť horúcovodom vedúcom po moste na teplárenskú sústavu Bratislava-východ?
-- Technický problém v pripojení cez Dunaj nevidím, horúcovod sa dá položiť aj na dno Dunaja, ktoré je štrkové. Skôr je problém dohodnúť sa s firmami, ktoré vyrábajú a predávajú teplo v Petržalke. Pre zaujímavosť pripomínam, že 30-kilometrovým horúcovodom pod morom je spojený napríklad švédsky Helsingborg s dánskym Helsingorom.