Európski pestovatelia ovocia, ktorí sú známi poberaním vysokých dotácií, zvádzajú každý rok boj s európskymi úradmi, aby ich ochránili pred čínskym dovozom. Najlepšie to vidieť na situácii poľských farmárov, ktorí pre Číňanov prišli v ostatných rokoch o veľkých zákazníkov v západnej Európe, napísal denník Wall Street Journal Europe.
Už v minulom roku, keď Európa riešila Čínu hlavne pre textil a obuv, podali poľskí farmári v EÚ sťažnosť na dovoz lacného drobného ovocia z Číny. Svoje presadili a únia stanovila pre čínskych producentov mrazených jahôd v októbri 2005 sankčné clo na úrovni 34,2 percenta. V tomto roku v apríli by mala rozhodnúť, či clo predĺži alebo zruší, čo potvrdzuje, ako je Európa zraniteľná aj v prísne chránených rezortoch.
Jahody, mandarínky aj jablká
Podľa WSJE vzrástol dovoz čínskych mrazených jahôd do Európskej únie zo 6,2 milióna dolárov (vyše 162 milióna korún) v roku 2002 na 26,4 milióna dolárov v roku 2005. Číňania tak zvýšili svoj podiel na európskom trhu s týmto sortimentom z 3,5 už na 20 percent. Poliaci tvrdia, že ak únia clá zruší, prídu o 2 500 pracovných miest. Čínski farmári poznajú dotácie práve tak, ako Európania či Američania, a navyše ťažia z lacnej pracovnej sily a neplatenia sociálnych a zdravotných odvodov.
Poľskí pestovatelia pritom nie sú sami. Komisia musela po sťažnostiach španielskych pestovateľov citrusového ovocia, najmä mandarínok, určiť v roku 2004 dovozné kvóty na citrusové plody z Číny. Teraz zasa rieši sťažnosti belgických pestovateľov jabĺk. Čo sa týka jabĺk, dovoz tohto ovocia z Číny do Európy vzrástol v roku 2005 na 46 miliónov dolárov (1,2 miliardy korún), zatiaľ čo rok predtým sa ich doviezlo len za štyri milióny dolárov.
Obľúbení u zmrzlinárov
Ako Čína zaberá z európskeho trhu s ovocím čoraz väčší kus, dokumentuje belgická firma Materne Confilux, vyrábajúca ročne džemy a iné produkty za 130 miliónov dolárov. Tá v roku 2004 uzatvorila s čínskou firmou Binghua kontrakt na dovoz 360 ton jahôd - na úkor Poľska ako pôvodného dodávateľa. Vďaka nízkym pracovným a výrobným nákladom môže Binghua predávať tonu jahôd za 60 dolárov, čo je podľa WSJE menej než desatina ceny ovocia z Poľska.
Európska únia je pritom v nezávideniahodnom postavení. Na jednej strane na ňu tlačia pestovatelia, ktorých čínsky dovoz likviduje, na druhej strane presne opačne výrobcovia džemov, jogurtov, zmrzliny či ovocných krémov, ktorí môžu práve vďaka Číňanom znižovať výrobné náklady.
V rovnakej situácii sú podľa International Herald Tribune aj Američania, ktorým čínski farmári okrem cien jahôd stláčajú aj ceny brokolice, šalátu či cesnaku.
Poľská Čína na Slovensku
Poliaci pre zmenu pôsobia podobne, ako na nich Číňania, na slovenský trh. Ten zaplavujú vlastným lacným ovocím, často nízkej kvality. Najviac sa to prejavuje na jablkách, ktorých ročne Slovensko dovezie 20-tisíc ton. Zatiaľ čo z vlastnej produkcie vyvážame kvalitné jablká do zahraničia, nedostatok dopĺňame lacnými poľskými jablkami druhej triedy. Poliaci v súboji o slovenský trh vyhrávajú práve tým, čím Číňania v Poľsku - nižšími výrobnými a pracovnými nákladmi. Okrem nevhodného uskladňovania ovocia ťažia aj z neplatenia dane z pôdy, nízkych nákladov na zavlažovanie či masového nelegálneho zamestnávania pracovnej sily z Ukrajiny alebo Bieloruska.
Tlak Číňanov však podľa poľských producentov ich núti ešte viac znižovať pracovné a výrobné náklady, čo môže, naopak, ešte viac zvýšiť už aj tak vysoký tlak na slovenský trh.