Mestám a obciam na juhozápadnom Slovensku hrozí, že prídu o viac ako dve miliardy korún, ktoré sú určené na výstavbu vodovodných a kanalizačných sústav. Ide o peniaze z Kohézneho fondu Európskej únie, ktoré boli schválené už pred dvoma rokmi, avšak doteraz sa vôbec nezačalo s realizáciou príslušných projektov.
Ohrozené projekty
Najviac ohrozenými aglomeráciami sú Galanta a Šamorín, ktoré patria do pôsobnosti Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti.
Podniku, ktorého akcionármi sú desiatky miest a obcí zo západného Slovenska, sa doteraz nepodarilo ukončiť verejné obstarávanie na dodávateľa stavby.
Práve preto nemôže začať čerpať peniaze z eurofondov. Ich využitie je viazané presným harmonogramom, ktorý však nepočítal s komplikáciami pri výbere dodávateľov. Ak sa tieto problémy neporadí odstrániť do konca mája, vodárne sa s peniazmi z únie môžu definitívne rozlúčiť.
"Na vine" je obstarávanie
Z Kohézneho fondu je pre Galantu a Šamorín vyčlenených takmer 1,36 miliardy korún, štátny rozpočet by sa mal na ich spolufinancovaní podieľať takmer 572 miliónmi. Podľa ministra životného prostredia Jaroslava Izáka je pri týchto environmentálnych projektoch problém najmä vo výberových konaniach, ktoré sa pre rôzne nedostatky museli viackrát opakovať, prípadne boli úplne zrušené. Vodárenská spoločnosť tvrdí, že za tieto komplikácie nenesie žiadnu zodpovednosť, keďže proces verejného obstarávania nevie ovplyvniť.
V okolí Šamorína sa má stavať a rekonštruovať vodovodné potrubie v dĺžke 58,4 kilometra a 114-kilometrová sieť kanalizácií. Rozšíriť a intenzifikovať sa majú aj tri čistiarne odpadových vôd. V prípade druhého ohrozeného projektu ide o zlepšenie čistenia odpadových vôd a zásobovania pitnou vodou v Galante a jedenástich okolitých obciach.
Problémy aj v Šahách
Podobný problematický projekt vodárenskej infraštruktúry eviduje rezort životného prostredia aj v meste Šahy. Západoslovenská vodárenská spoločnosť tam prišla o 240 miliónov z eurofondov, pretože nedokázala Bruselu transparentne zdokladovať použitie peňazí. Vodárne tiež neplnili zmluvne dohodnutý harmonogram stavebných prác a nemali platné verejné obstarávanie na dodávateľa stavby.
Väčšine investične náročných projektov zameraných na zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie územia spôsobilo veľké problémy aj posilňovanie koruny. V priebehu dvoch rokoch stratili len projekty v Galante a Šamoríne na základe kurzových rozdielov 250 miliónov korún. O tieto peniaze bude ochudobnený pôvodný rozpočet projektov.
Podľa ministra Izáka je to dôsledok rozhodnutí predchádzajúcej vlády, ktorá v prípade europrojektov neprijala opatrenia na fixovanie kurzu koruny. Doplácajú na to najmä subjekty, ktoré síce grant z eurofondov získali, ale z rôznych dôvodov meškajú so samotným čerpaním schváleného rozpočtu.
Kanalizácia brzdí investorov
Nedostatočná kapacita kanalizačnej siete a čistiarní odpadových vôd výrazne limituje aj príchod investorov. Najmä menšie a stredné firmy majú v mnohých obciach ešte stále problémy s umiestnením svojich nových prevádzok. Nemôžu sa totiž napojiť na verejnú kanalizáciu, bez čoho nezískajú príslušné povolenia.
V niektorých lokalitách nemá kanalizáciu ani polovica domácností. Celoslovenský priemer je pritom 60 percent. Podľa predstáv Európskej únie by sme do roku 2015 mali tento podiel zvýšiť aspoň na 75 percent. Väčšinu regiónov preto v nasledujúcich rokoch čakajú rozsiahle investície, ktoré z veľkej časti budú financované z eurofondov.