Výšku investície prezident Kositu Vander Maranini presne nešpecifikoval. V tomto roku to podľa neho bolo zhruba 100 miliónov korún. Modernizácia spaľovne sa začala v roku 2002.
"Na základe výsledkov troch meraní vlani v decembri a v marci a auguste tohto roka akreditačná spoločnosť Eko-Term Servis (ETS) potvrdila súlad parametrov prevádzky s požiadavkami slovenskej aj európskej legislatívy pre spaľovne odpadov," povedala riaditeľka spaľovne Anna Makatúrová. Firmu ETS ministerstvo životného prostredia oprávnilo vykonávať diskontinuálne merania emisií vybraných znečisťujúcich látok a skúšky emisných meracích systémov do konca tohto roka. Makatúrová dodala, že merania v spaľovni boli hlboko pod limitmi - v rozmedzí od 10 do 14 percent z emisných limitov vrátane noriem pre dioxíny, polychlórované bifenyly a furány. "V tejto chvíli neexistuje lepšia technológia zneškodňovania odpadov," zdôraznila Makatúrová.
Talianski väčšinoví majitelia Kositu (4Italy vlastní 46 a Simest 5 percent, 34 percent má mesto Košice a zvyšok košická firma Hooch), ktorí od košickej radnice kúpili spaľovňu v Kokšove-Bakši v roku 2001 za 200 miliónov korún, boli prinútení modernizovať ju. "Stav spaľovne bol pred niekoľkými rokmi katastrofálny," potvrdil primátor Košíc Zdenko Trebuľa. Spaľovňu ďalej budú monitorovať ekologickí aktivisti.
Občianske združenie Priatelia Zeme privítalo ukončenie modernizácie, no jeho predseda Ladislav Hegyi tvrdí, že splnenie limitov EÚ pre ovzdušie ešte neznamená, že spaľovňa nemá negatívny vplyv na životné prostredie. "Neuvoľňuje škodliviny len do ovzdušia, ale aj do pevných odpadov," upozornil. Poukázal pritom na čerstvý prípad novo zrekonštruovanej spaľovne firmy Termizo v českom Liberci, ktorá podobne ako košická spaľovňa síce spĺňa limity pre emisie do ovzdušia, no vysoko toxický popolček vyvážala do chránenej krajinnej oblasti v Jizerských horách a vysypávala na nelegálne skládky alebo dávala do cyklistických chodníkov.
To však podľa PR-manažéra Kositu Rolanda Štefana nie je prípad košickej spaľovne. "Popolček likvidujeme neškodne. Vyvážame ho na komerčnú skládku nebezpečných odpadov tak, ako nám to ukladá zákon," reagoval Štefan. Odmietol však povedať, o ktorú skládku ide.
Teraz je na rade cena za likvidáciu odpadu
Investície a modernizáciu spaľovne v Kokšove-Bakši pocítia Košičania a obyvatelia okolitých obcí už na budúci rok v raste cien za zber a likvidáciu odpadov. Už vlani viedla firma s vedením mesta tvrdé rozhovory o úprave cien. "Sem-tam aj dvere trieskali," naznačil primátor Trebuľa. Partneri sa vlani napokon dohodli, že cenu nezvýšia. Reakciou Kositu však bolo zrušenie nádob na triedený zber papiera a zníženie frekvencie zberu komunálneho odpadu. V súčasnosti platí každý Košičan bez rozdielu 650 korún na rok. Prezident Kositu Maranini odmietol prezradiť cenové návrhy na rok 2006, ale naznačil, že ceny budú vyššie minimálne o medziročnú infláciu. "Ďalšia časť pôjde na vrub posledných investícií," dodal. Radnica dotuje zber odpadu 60 miliónmi. O cene rozhodnú poslanci košického parlamentu na najbližšom zasadnutí. Kosit ročne zozbiera a zlikviduje 55-tisíc ton odpadu priamo v Košiciach, ďalších vyše 20-tisíc ton je z okolitých obcí a miest.
| Vývoj obratu a zamestnanosti Kositu (mil. Sk) | |||||
| 2001* | 2002 | 2003 | 2004 | 2005** | |
| Celkový obrat | 81,22 | 267,79 | 294,6 | 310,24 | 239,42 |
| z toho: - za zber odpadu | 14,21 | 87,37 | 96,46 | 103,41 | 79,77 |
| - za odvoz a likvidáciu odpadu | 25,2 | 94,03 | 97 | 106,15 | 74,98 |
| Počet zamestnancov | 342 | 343 | 321 | 359 | 308 |
| * za posledných sedem mesiacov roka | |||||
| ** za prvých osem mesiacov roka | |||||
| Zdroj: Kosit, a. s. | |||||
| Poplatky za zber a likvidáciu odpadov v roku 2004 v ovybraných mestách (Sk) | |
| Bratislava |
1200 - 2160 |
| Košice |
650 |
| Žilina |
450 - 600 |
| Trnava |
250 – 300 |
| Dubnica |
320 – 460 |
| Skalica |
400 |
| Palárikovo |
180 – 280 |
| Zdroj: Priatelia Zeme – SPZ | |