Prílev priamych zahraničných investícií by sa mal opäť oživiť po spomalení, ktoré spôsobilo zavedenie pravidiel pre prideľovanie investičných stimulov. Povedal to riaditeľ vládnej investičnej agentúry Sario Milan Juráška. Prílev investícií na Slovensko v roku 2005 klesol na 692 miliónov eur, pričom rok predtým dosiahol 1,7 miliardy eur. V prvom štvrťroku tohto roka predstavoval dokonca len 22,4 milióna eur.
Podľa Jurášku množstvo z investičných projektov, ktoré zostali stáť pred dverami po tom, ako na jeseň minulého roka vláda prijala nový systém pravidiel pre investičné stimuly, sú teraz opäť v hre a záujem o Slovensko rastie. "Práve teraz je rozhodujúci čas. Pravidlá schválili v októbri a realizácia investičného projektu si vyžaduje zhruba šesť mesiacov. Niektoré z projektov, na ktorých sa predtým pracovalo, sú už dnes prispôsobené novým pravidlám," povedal Juráška.
Sario momentálne rokuje so zahraničnými firmami na 149 projektoch, za ktorými sú investície za tri miliardy eur. "Neviem presne, koľko z nich sa aj zrealizuje, ale myslím si, že podpíšeme viac projektov ako vlani," dodal Juráška. Podľa neho zreteľne pribudlo aj žiadostí o informácie o Slovensku.
Slovensku sa podarilo v posledných rokoch prilákať významné investície do automobilového priemyslu vrátane francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën alebo juhokórejskej Kia Motors. Investície povzbudili ekonomický rast a pomohli Slovensku zbaviť sa imidžu zaostávajúcej krajiny. Podľa predpokladov vzrastie slovenská ekonomika tento rok o 6,6 percenta. Investori si pochvaľujú vládne reformy, zlepšujúce sa trhové prostredie vrátane 19-percentnej rovnej dane.
Sario rokuje so spoločnosťami z automobilového, spracovateľského, elektronického priemyslu i z oblasti vývoja a výskumu. Práve lákanie investícií z oblasti IT a výskumu bolo cieľom zavedenia nových pravidiel pre investičné stimuly. "Prioritou tohto roka je pritiahnuť investície s vyššou pridanou hodnotou. To znamená výskumné, technické a vývojárske centrá," vysvetlil Juráška.
Podľa nových pravidiel môžu získať vyššiu štátnu pomoc aj tie spoločnosti, ktoré investujú na zaostalejšom východe krajiny, kde sú regióny aj s 30-percentnou nezamestnanosťou. "Záujem stúpol medzi investormi, ktorí nemajú veľké nároky na logistiku," povedal Juráška s tým, že na východe Slovenska by inak mohli naraziť na problémy s infraštruktúrou.
StoryEditor