Únia nie je len o raste cien, ale aj platov

Rast cien, ktorý Slovensko čaká po vstupe do EÚ, nebude mať len negatívne, ale aj pozitívne účinky. Integrácia si od podnikov vyžiada, aby sa podrobili viacerým normám kvality. Pôjde predovšetkým o hygienické normy v potravinárstve, normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ekologické normy. Ich zavádzanie podľa Richarda Outratu z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV zvýši nielen náklady a ceny, ale aj kvalitu života ľudí a vytvorí predpoklady na rast konkurenčnej schopnosti.
Vzostup cien tovarov a služieb sieťových odvetví, napríklad energetických či vodárenských podnikov, zníži zasa výdavky štátneho rozpočtu. "Ak ceny dosiahnu aspoň úroveň objektívnych nákladov, odstráni sa potreba pokrývať deficit finančných zdrojov týchto podnikov zo štátneho rozpočtu," zdôraznil R. Outrata.
Vstup do únie nie je len o raste cien tovarov a služieb, ale aj platov. "Zdražovanie by mal kompenzovať rast miezd," povedal R. Outrata. Aby však mzdový nárast neroztočil inflačnú špirálu, musí byť podmienený zvyšovaním konkurencie, produktivity práce, kvality výrobkov a rozširovaním trhového podielu, čo povedie k rastu cenovej úrovne. Takýto vývoj má pozitívny vplyv na kvalitu meny, dochádza k jej zhodnocovaniu, čo znižuje rozdiel cenových hladín medzi SR a EÚ. Zhodnocovanie síce nepomáha vývozcom, vytvára však v podnikoch tlak na inováciu a zlepšuje postavenie dovozcov i obyvateľstva. "Po zhodnotení meny si za tú istú korunovú hodnotu môžeme dovoliť nakúpiť v zahraničí viac," vysvetlil R. Outrata.
V súčasnosti dosahuje celková cenová hladina v SR okolo 40 % priemeru v EÚ. Nízka úroveň je podobne, ako v ostatných kandidátskych krajinách, dôsledkom deformácie niektorých cien, hlavne v prípade netrhových služieb. Ceny obchodovateľných tovarov (napríklad obuvi, automobilov alebo niektorých potravín) sú už dnes na úrovni, ktorá je porovnateľná s úniou. Na druhej strane ceny nájomného, služieb v zdravotníctve či v školstve sú v kandidátskych krajinách v porovnaní napríklad s Nemeckom, ktoré tvorí tretinu ekonomiky eurozóny, sotva pätinové. Nevytvára ich zatiaľ trh, ale sú regulované vládou. Tieto ceny budú musieť výraznejšie vzrásť. "Malo by sa to však diať postupne vo väzbe na rast reálnych príjmov obyvateľstva a produktivity," dodal R. Outrata. Ak by ceny za služby v školstve alebo zdravotníctve nevzrástli a s nimi by sa nemenili ani mzdy, učitelia a lekári by podľa neho po čase začali odchádzať buď do zahraničia alebo do iných sektorov v ekonomike.
Cenové zbližovanie neznamená, že naše ceny musia nevyhnutne dosiahnuť úroveň EÚ. "Nejde o to, aby sme mali rovnaké ceny ako v únii, ale aby bol pomer cien v obchodovateľnom a neobchodovateľnom sektore u nás podobný ako v Európe," konštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Pozitívne stránky rastu cien
- zvýšenie kvality podmienok života ľudí - ekológia, hygiena, bezpečnosť práce
- rast firemných ziskov
- zníženie deficitu štátneho rozpočtu
- zvýšenie nominálnych miezd
- zhodnocovanie národnej meny
- rast kúpyschopnosti podnikov a firiem v zahraničí
- zbližovanie cenovej hladiny SR s EÚ