Modernizácia železníc
Nový cieľ ruských železníc sú na prekonanie tejto vzdialenosti dve hodiny a 49 minút. K jeho splneniu má pomôcť nemecký koncern Siemens, ktorý plánuje v decembri 2007 dodať na testovacie účely prvý vlak RU 300, prezývaný aj ruský ICE. Podľa denníka Die Welt sa má pravidelná premávka začať v roku 2009, sieť rýchlostných tratí sa má postupne rozšíriť z Moskvy do ostatných regiónov a dlhodobejšie plány hovoria dokonca o transsibírskom spojení.
Siemens a ruská železničná spoločnosť podpísali zmluvu o projekte a dohodu o dodávke 60 vlakov v hodnote 1,5 miliardy eur, ktorá má vytvoriť 750 pracovných miest v Rusku aj Nemecku, má byť podpísaná ešte v tomto roku. Dohoda má obsahovať aj opciu na 90 ďalších vlakov.
Ruskí a nemeckí inžinieri v súčasnosti diskutujú o rozchode koľajníc, ktorý v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu dosahuje 1 520 mm, kým v západnej Európe iba 1 435 mm. Dôležitou otázkou sú aj teploty, pri ktorých musí železničná technika fungovať. V Európe je totiž štandard mínus 25 °C, kým Rusko požaduje mínus 40 °C.
Opýtajte sa veštice
Siemens je s prognózami opatrný. Nedávno totiž neuspel s pokusom získať najväčšieho ruského výrobcu strojových zariadení Silovyje mašiny, hoci mal prísľub prezidenta Vladimira Putina. Na otázku, či je už všetko jasné, hovorca Siemensu sucho skonštatoval: "Možno by to vedela delfská veštiareň."
Päť "P"
Projekt stojí pred piatimi závažnými problémami. Prvým je nepostačujúca infraštruktúra. Ruské železnice musia vybudovať koridor vhodných trás zhruba za päť miliárd eur, aby mohli využiť rýchlostné prednosti ICE vlakov. Spoločnosť však nemá dostatok finančných prostriedkov, takže chce zmodernizovať staré koľajnice, no na nich sú rýchlosti nad 230 km/h považované za riskantné.
Spolupráca so Siemensom bola obľúbeným projektom 68-ročného šéfa železníc Genadija Fadejeva, ktorý však o svoje kreslo prišiel a na jeho miesto nastúpil Putinov človek Vladimir Jakunin. Ten však v súčasnosti založil disciplinárnu komisiu a vo veľkom vymieňa manažment. Akú prioritu získa projekt Siemensu, nevedno.
Na druhej strane Jakunin pri nástupe do funkcie upozornil, že 20-tisíc lokomotív prekročilo 75 percent svojej životnosti, niektoré premávajú už 40 rokov. Aj 625-tisíc nákladných vagónov má viac než 20 rokov, a to pri maximálnej životnosti 28 rokov.
Tretí problém súvisí s outsourcingom. Ruské železnice síce chcú podpísať dodávateľský kontrakt so Siemensom, avšak v roku 2007 sa stiahnu zo stratovej prepravy osôb. Štátny podnik, ktorý má ešte len vzniknúť, potom túto zmluvu prevezme, takže nie je jasné, kto bude vlastne koncovým odberateľom nových vlakov.
Všadeprítomná korupcia znamená problém číslo štyri. Projekt totiž nie je prvým pokusom o zvýšenie rýchlosti ruských vlakov. Už v 90. rokoch vznikla štátna spoločnosť, ktorá vyvinula prototyp nového vlaku Sokol. Ten však pri vyšších rýchlostiach strácal vlastnosti vlaku a skôr sa približoval k lietajúcim zariadeniam. Projekt pohltil niekoľko stoviek miliónov eur a napokon aj zanikol.
Posledný problém predstavuje životné prostredie. Ekologické skupiny síce podporujú projekt rýchlostných trás, no poukazujú na to, že medzi Moskvou a Petrohradom sa rozkladá prírodný park Valdaj, v ktorom má svoj začiatok Volga, Dnepr a stovky ďalších riek. Pokiaľ by mala byť trasa priama, bude potrebné rúbať stromy a hrozí vyschnutie tokov.
Kremeľ, a. s.
Železnice zamestnávajú 1,2 milióna ľudí a sú najväčšou dopravnou spoločnosťou sveta. Vlani prepravili takmer 1,4 miliardy cestujúcich a 1,2 miliardy ton nákladu. Sieť koľajníc s 85-tisíc kilometrami je po USA druhá najväčšia vo svete. Aktíva železníc sa odhadujú na 50 až 60 miliárd eur. Podnik vlani hospodáril s čistým ziskom 250 miliónov eur a vykázal obrat 17 miliárd eur.
Železnice sú však len jednou z deviatich štátnych firiem, ktoré Rusi označujú za Kremeľ, a. s. Minulý rok bol pre ne rekordným rokom: ich zisky vzrástli v priemere o 54 percent. Na väčšine rozhodujúcich miest sedia Putinovi ľudia, Jakunin je jedným z nich. Podľa denníka Handelsblatt prezidentovi dôverníci kontrolujú aktíva v hodnote až 37 percent hrubého domáceho produktu.
Zásahy Kremľa však firmám neprospievajú, napríklad Rosnefť a Gazprom pracujú oveľa neefektívnejšie než ich súkromná konkurencia. Ekonómovia neustále varujú pred čoraz väčším vplyvom štátu na hospodárstvo, najmä však na energetický sektor. Putinov ekonomický poradca Andrej Ilarionov dokonca povedal, že Rusku hrozia pomery ako vo Venezuele, ktorá po zoštátnení kľúčového ropného sektora hospodársky upadla. Z príjmov z ropy totiž profituje štát, no obyvateľstvo je čoraz chudobnejšie.
Aj Putinove úsilie o väčší vplyv štátu pomáha skôr funkcionárom v Kremli a manažmentu firiem. Kým súkromné koncerny väčšinu ziskov rozdeľujú vo forme dividend, Gazprom vlani takto uvoľnil iba 1,4 percenta čistého zisku. Ruský fond národného majetku preto požaduje, aby štátne podniky v budúcnosti vyplácali v dividendách 25 percent svojich ziskov. V takom prípade by viac peňazí získala štátna pokladnica Kremľa, a. s., menej už samotný Kremeľ.
| Putinovi ľudia v štátnych podnikoch | ||||
| Spoločnosť | Sektor | Obrat (mld. eur) | Zisk (mil. eur) | Meno a funkcia |
| Aeroflof | letectvo | 0,18 | 170 * | Predseda DR Viktor Ivanov (poradca prezidenta) |
| Almaz-Antej | zbrane | 1,08 | 50 | Predseda DR Viktor Ivanov (poradca prezidenta) |
| Vneštorgbank | financie | – | – | Predseda DR Alexej Kudrin (minister financií) |
| Transnefteprodukt | ropa | 0,35 | 10 | Predseda DR Vladislav Surkov (námestník riaditeľa prezidentskej administratívy) |
| Rosnefť | ropa | 3,8 | 20 | Predseda DR Igor Sečin (námestník riaditeľa prezidentskej administratívy) |
| Gazprom | plyn | 25,1 | 5 820 | Predseda DR Dmitrij Medvedev (riaditeľ prezidentskej administratívy) |
| Alrosa | diamanty | 2,2 | 340 | Predseda DR Alexej Kudrin (minister financií) |
| Ruská železničná spoločnosť | doprava | 16,9 | 250 | Predseda predstavenstva Vladimir Jakunin (člen prezidentskej administratívy) |
| JES | energetika | 22,6 | 1 540 | Predseda DR Alexander Vološin (bývalý šéf prezidentskej administratívy) |
| Poznámka: všetky údaje sú za rok 2004 | ||||
| * Aeroflot vykazuje prevádzkové strany, zisky má len vďaka poplatkom západných spoločností za prelet nad Sibírou. | ||||
| Zdroj: Handelsblatt | ||||