Nemecký elektronický a technologický konglomerát Siemens rokoval podľa zasvätených zdrojov s investičnou skupinou Kohlberg Kravis Roberts o kúpe francúzskeho elektrotechnického podniku Legrand, ktorý v súčasnosti plánuje uvedenie akcií na burzu. Jeho terajšia trhová hodnota sa odhaduje na 7 miliárd eur. Prípadné prevzatie zo strany Siemensu by však podľa britského denníka Financial Times vyvolalo rozruch v Paríži.
Siemens nie je vítaný
Jednou z príčin je, že Francúzi vo všeobecnosti odmietajú predaje svojich veľkých firiem cudzincom, no Siemens je kapitola sama osebe. Už toto slovo vyvoláva vo Francúzsku nervozitu. Dôvodom je, že nemecký koncern mal podiel na krachu kúpy Legrandu ďalšou francúzskou elektrotechnickou spoločnosťou Schneider Electric v roku 2001. Hlasný nesúhlas Siemensu so vznikom novej skupiny Schneider-Legrand začala riešiť Európska únia a fúziu zrušila. Neskôr síce zákaz o spojení francúzskych koncernov padol, no dovtedy už Legrand prevzala skupina Kohlberg Kravis Roberts za 3,6 miliardy eur. Schneider chcel pritom Legrand kúpiť za 5,4 miliardy eur. Čo je ešte dôležitejšie, kúpu podporovala francúzska vláda, ktorá už roky pracuje na vytváraní tzv. národných šampiónov, teda veľkých koncernov schopných konkurovať zahraničným gigantom. Spojenie Legrandu a Schneider Electric by vytvorilo práve takéhoto národného šampióna. Paríž tento krach Siemensu neodpustil a nemecká firma si to neskôr odniesla, keď sa zaujímala o ďalší francúzsky gigant -- strojársky podnik Alstom.
Hospodárska xenofóbia
Alstom sa v roku 2003 dostal do finančných ťažkostí a ako uviedla agentúra Reuters, pri rozhodovaní o spôsobe záchrany firmy Paríž vyradil Siemens ako možného uchádzača o prevzatie niektorých jeho častí. Proti Siemensu sa postavilo aj vedenie Alstomu, práve tak, ako teraz vedenie Legrandu. Nakoniec vláda sama poskytla výrobcovi turbín, lodí a najmä vysokorýchlostných vlakov TGV štátnu pomoc 2,2 miliardy eur, ktorú po dlhých diskusiách v lete 2004 schválila aj Európska komisia. Vtedy prvýkrát bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder ostro kritizoval francúzsku vládu a jej krok nazval "francúzskym priemyselným nacionalizmom". Pritom Schröder a francúzsky prezident Jacques Chirac spoločne pracovali na vytvorení európskych nadnárodných podnikov, ktoré by pre zmenu konkurovali americkým. Ako uviedol týždenník Business Week, takto pred rokmi vznikol ako konkurencia Boeingu výrobca lietadiel Airbus. Neskôr Francúzi, údajne po dohode na ministerstve financií, vytlačili z hry o prevzatie francúzsko-nemeckej farmaceutickej firmy Aventis švajčiarsky Novartis, aby Aventis neskôr predali omnoho menšiemu Sanofi-Synthélabo. Hlavne, že výroba ostane vo Francúzsku. Ako uviedli Financial Times, v súčasnosti sa konzorcium EADS snaží o kúpu zbrojárskeho koncernu Thales, aby sa nedostal do rúk zahraničnej zbrojárskej firmy. Opäť s podporou francúzskej vlády.
Kritika únie
Francúzsky "ekonomický patriotizmus" už skritizovala aj Európska komisia, ktorá dala najavo, že nie je v súlade s podmienkami o voľnom obchode a toku kapitálu. Najnovšie sa Francúzi opäť prejavili, keď sa v lete objavili informácie, že americký výrobca nealkoholických nápojov PepsiCo má záujem o prevzatie francúzskej potravinárskej ikony Danone. Tá síce akékoľvek rozhovory o prevzatí poprela, no vládni predstavitelia vrátane premiéra Dominiqua de Villepina už stihli Američanom pripomenúť, že "prevzatie francúzskeho klenotu cudzincami by bolo škandalózne". Viaceré britské aj americké denníky však nezabudli pripomenúť, že vláde v Paríži už nepripadá také škandalózne, keď francúzske podniky vo veľkom skupujú firmy v zahraničí a opäť s podporou Paríža.