Po štyroch rokoch bojov v Kongrese podpísal americký prezident George W. Bush zákon o energetike. Spojené štáty patria medzi najväčších dovozcov energie na svete a sebestačnosť v tomto sektore sa stala jednou z priorít prezidenta už pri prvom nástupe do funkcie v roku 2000. Práve v čase, keď podpisoval zákon, v rámci ktorého USA uvoľnia na zvýšenie vlastnej energetickej produkcie 14,5 miliardy dolárov, ceny ropy opäť vzrástli na rekordných vyše 63 dolárov za barel. Podľa prezidenta však zákon nevyrieši energetické problémy za jednu noc. "Bude trvať niekoľko rokov, kým sa tieto problémy zmiernia," povedal v prejave krátko pred podpisom zákona v priestoroch Sandia National Laboratories v Novom Mexiku. Zariadenie, ktoré robí skúšky slnečných kolektorov, bolo postavené v roku 1976 po vypuknutí ropného embarga a energetickej krízy.
Podpora jadru
Podľa prezidenta zákon podporí ekonomiku USA, ich bezpečnosť, ale zvýši aj ochranu životného prostredia. Poskytne napríklad daňové úľavy pre používateľov tzv. hybridných automobilov, milióny dolárov uvoľní na zvýšenie využitia energie z vetra a ako tvrdia stúpenci Georgea W. Busha, v dlhodobom meradle podporí využitie ďalších alternatívnych zdrojov energie. Okrem toho predĺži letný čas o jeden mesiac s cieľom ušetriť na elektrickej energii, ale hlavne počíta s výstavbou nových jadrových elektrární, pri ktorých sa tiež počíta s daňovými úľavami a vysokými úvermi.
Dohoda s Áziou
Podpis energetického zákona využil Bush aj na ponuku riešiť energetické problémy Číny a Indie. Obidve krajiny sú popri USA vysokými konzumentmi energie, z ktorej veľký objem musia dovážať zo zahraničia. Ako uviedla stránka OutlookIndia.com, prezident po podpise vyhlásil, že je v záujme USA zvýšiť energetickú efektívnosť aj týchto štátov, aby sa do budúcnosti stali tiež menej závislými od dovozu uhľohydrátov. "Ak im pomôžeme znížiť túto závislosť, znížime tým aj tlak na svetové dodávky energií a zároveň peňaženky amerických spotrebiteľov," vyhlásil Bush. Ako dodal, s týmto cieľom sa minulý mesiac spojil s predstaviteľmi Indie, Číny, Austrálie, Japonska a Južnej Kórey, aby spoločne vytvorili nové Ázijsko-tichomorské partnerstvo pre čistú energiu. Partnerstvom sa USA zároveň snažia znížiť tlak aj zo strany Európy a ďalších krajín, ktoré podpísali Kjótsky protokol.
Priestor pre energetické koncerny
Ochranárske skupiny však podľa denníka Daily Herald vychádzajúceho v Utahu so zákonom nesúhlasia. Podľa nich je iba darčekom energetickým spoločnostiam, ktoré vedia pramálo o alternatívnych zdrojoch energie, no ktorých predstavitelia sú dlhé roky blízkymi známymi Georgea W. Busha. Nie je náhoda, že zákon podpísal práve v štáte Nové Mexiko. Práve z neho pochádza republikánsky senátor Pete Domenici, ktorý je predsedom Výboru Kongresu pre energetiku a prírodné zdroje. Domenici bol podľa AP kľúčovou osobou pri presadení zákona v Kongrese po štyroch rokoch sporov medzi zákonodarcami. Za ochranármi stáli najmä demokrati, ktorí sa obávali otvorenia ropných ložísk aj v chránených oblastiach. Najväčší problém, ťažba ropy v národnom parku na Aljaške, sa síce v energetickom zákone neobjavuje, no stúpenci ťažby ropy v tejto lokalite si nechali otvorené zadné dvierka. Majú pripravený nový plán, ktorý chcú predložiť v Kongrese v polovici septembra.