Čínsky prezident Chu Ťin-tao je na návšteve Afriky. Tretíkrát za uplynulé štyri roky. Peking tak potvrdzuje posilňovanie vplyvu na čiernom kontinente, ktorý využíva na získavanie strategických surovín, najmä ropy a zemného plynu.
Chu Ťin-tao zavíta do ôsmich krajín vrátane Sudánu. Západ preto aspoň dúfa, že šéf najľudnatejšej krajiny sveta pomôže urovnať krízu v Dárfúre. Spojené štáty a Európska únia napriek tomu neskrývajú obavy z rastúceho vplyvu Číny v Afrike.
Budovateľské plány
Už vlaňajší čínsko-africký summit, na ktorom sa v novembri zúčastnili zástupcovia 33 štátov čierneho kontinentu, svetu jasne ukázal, kde sa Peking snaží presadiť svoje záujmy. Novým spojencom sľúbil ďalšiu ekonomickú pomoc, obnovu a rozvoj infraštruktúry a ďalšie výhody.
Zaviazal sa tiež do roku 2010 postaviť medzinárodné konferenčné centrum pre Africkú úniu, v najchudobnejších štátoch vybuduje nemocnice a stovky základných škôl s kapacitou až tristo žiakov, a na kontinent vyšle poľnohospodárskych expertov a mladých dobrovoľníkov.
Kartou je Taiwan
Africkí vodcovia sú nadšení: Čína sa nemieša do ich vnútorných záležitostí a otázka dodržiavania ľudských práv ich až tak nezaujíma. Za to si Peking zaisťuje prísun životne dôležitej ropy a ďalších energetických zdrojov.
Komunistický režim navyše víťazí aj v diplomatickej vojne s dlhoročným rivalom Taiwanom. Peking síce ostrov považuje za svoju odštiepenú provinciu, Taj-pej, naopak, žiada medzinárodné uznanie a usiluje sa o vyhlásenie formálnej nezávislosti. Dnes ho však uznáva už len 24 štátov sveta, najmä z Afriky, Latinskej Ameriky a Oceánie. Z Európy len Vatikán. Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá dala prednosť Pekingu pred Taj-pejom, je Čad.
Novodobí vykorisťovatelia?
V poslednom čase sa napriek tomu objavujú aj na čiernom kontinente kritické hlasy proti čínskemu vplyvu. V Zambii nedávno protestovali baníci proti "vykorisťovateľskej" politike čínskych vlastníkov baní. Problém sa dokonca stal súčasťou vlaňajšej prezidentskej kampane v krajine.
V Južnej Afrike sa pre dovoz lacného čínskeho textilu začali šíriť hlasy prirovnávajúce politiku Pekingu k dobám európskeho kolonializmu. Kritiku na adresu Pekingu vyslovil aj juhoafrický prezident Ghano Mbeki.
Čína sa však snaží kritiku čo najviac bagatelizovať a pripomína, že napríklad s Južnou Afrikou sa obchodné vzťahy vyšplhali na 8,8 miliardy dolárov. Peking zároveň vyzýva čínskych podnikateľov v Afrike na "ústretovejšie" správanie. Očakáva sa, že v jednotlivých afrických metropolách sa k problému vyjadrí aj prezident Chu Ťin-tao.
Sudán pod lupou
Západ reprezentovaný Spojenými štátmi a Európskou úniou bude upierať pozornosť na návštevu čínskeho vodcu Chu Ťin-taa v Sudáne, kde stále umierajú ľudia po tisíckach. Sudánska vláda je totiž zodpovedná za genocídu v Dárfúre aj za porušovanie práv miliónov obyvateľov.
Podľa pozorovateľov tak v prípade, že Chu Ťin-tao nevyužije svoj vplyv a nezasadí sa o zastavenie vraždenia, znásilňovania a presídľovania nevinných a bude ho viac zaujímať ropa a obchodná výmena, poškodí to povesť Číny aj jej snahu stať sa dôstojným partnerom pre zaistenie mieru a stability vo svete.