Európsky súdny dvor zakázal Holandsku využívať princíp tzv. zlatej akcie. Podľa ekonómov je to ďalší krok k likvidácii prekážok brániacich cezhraničným fúziám. Podľa informácií denníka Wall Street Journal Europe musí holandská vláda prestať využívať zlaté akcie, teda špeciálne hlasovacie práva, ktoré umožňujú vláde disponujúcej menšinovým podielom v privatizovaných firmách blokovať rozhodnutia väčšinového vlastníka. Vlády takto väčšinou blokujú pokusy o prevzatie firiem zahraničnými podnikmi.
Proti voľnému trhu
Podľa rozhodnutia súdu sú tieto nástroje nezákonným obmedzovaním voľného pohybu kapitálu. Holandskú vládu vyzval na zrušenie práva veta v telekomunikačnej firme KPN a poštovej spoločnosti TNT. Boj Holandska za ponechanie si tohto práva sa vo všeobecnosti neočakáva -- vláda už minulý rok rozhodla vzdať sa zlatej akcie v KPN a najnovšie plánuje predať aj posledných 10 percent vrátane zlatej akcie v TNT.
Rozhodnutie je ďalšou podporou komisii, ktorá je v poslednom čase v spore s viacerými vládami členských štátov za ochranárske postoje. Tie v rámci nich uplatňujú často práve spomínané zlaté akcie. Komisia preto najnovšie oznámenie súdu považuje za mimoriadne víťazstvo. "Členské štáty únie si musia uvedomiť, že zlatá akcia nemá miesto na jednotnom trhu," povedal v reakcii na rozhodnutie súdu hovorca komisára pre vnútorný trh Oliver Drewes.
Zlaté akcie nezmiznú
Napriek tomu Brusel úplne nevyhral. Podľa agentúry Reuters si právo na zlatú akciu vymohla belgická vláda pri firme na distribúciu zemného plynu Distrigas. Súd totiž toleruje túto formu pri energetických podnikoch, aby si štáty zaistili energetickú bezpečnosť. Ako informovala stránka cellular-news, na tom teraz plánuje stavať aj Francúzsko. Keď komisia nedávno protestovala proti plánom Paríža ponechať si zlatú akciu v Gaz de France po jej spojení so Suezom, Francúzi poukázali na prípad Distrigasu a komisia ustúpila. Najnovšie francúzsky prezident Jacques Chirac údajne prisľúbil Belgičanom možnosť udržať si zlaté akcie v spomínanej firme, ktorá vznikne spojením Gaz de France a Suezu. Informácie Le Figaro však belgický premiér, ktorému Chirac mal túto možnosť ponúknuť, nekomentoval. Zlatú akciu si chce ponechať aj Francúzsko, kde má práve dnes Národné zhromaždenie rozhodnúť o možnosti znížiť štátny podiel na tretinu. Tento krok by mal umožniť megafúziu so Suezom.
Navyše, komisia bude musieť podľa Financial Times ešte zápasiť aj s Talianmi za Snam Rete Gas a Nemcami za ochranu Volkswagenu, ako aj za zlatú akciu nemeckej vlády vo firme E.ON.
Striedavé úspechy Bruselu
Doteraz sa Európskej komisii podarilo donútiť niekoľko štátov vzdať sa zlatej akcie. Medzi nimi sú Británia, Portugalsko, Španielsko a Francúzsko. Najúspešnejšími krokmi bolo donútenie Londýna vzdať sa zlatej akcie v prevádzkovateľovi letísk BAA a Paríža zasa v Elf Aquitaine, ktorá je teraz súčasťou Totalu.
Na druhej strane ešte stále nemá vyhrané v mnohých ďalších prípadoch. Taliansko odmieta umožniť predaj distribučnej plynárenskej firmy Snam Rete Gas a Nemci nechcú ustúpiť v zákone, ktorý chráni Volkswagen pred prevzatím zahraničnou firmou. Najnovšie začala riešiť sťažnosti na Berlín, že vlastní zlatú akciu vo firme E.ON a už dopredu odstavuje záujemcov o jeho kúpu. Problém vznikol podľa Financial Times v roku 2002, keď si nemecká vláda pri predaji Ruhrgasu firme E.ON zaistila klauzulu o (nerealizovateľnej) zmene kontroly. Tá dáva vláde možnosť znemožniť zvýšenie podielu v Ruhrgase zahraničnou firmou, čím fakticky vetuje možnosť prevzatia celého energetického koncernu. Nakoniec, komisia sa potýka ešte aj so španielskou vládou, ktorá robí všetko pre to, aby práve E.ON nemohol ovládnuť Endesu, najväčšieho španielskeho producenta elektriny.