V porovnaní s predchádzajúcou štúdiou z roku 2003 nastal v hlavnom rebríčku pohyb, ktorý spôsobilo najmä kolísanie výmenných kurzov. New York a Chicago v rebríčku klesli predovšetkým pre oslabenie dolára.
Big Mac za polhodinovú prácu
V západoeurópskych a severoamerických mestách ľudia v štrnástich vybraných profesiách zarábajú za hodinu v priemere osemnásť dolárov brutto, v prepočte zhruba 526 korún, vo východnej Európe a v Ázii ide o štyri až päť dolárov.
Najvyššie mzdy poberajú ľudia v Kodani, Osle, Zürichu, Ženeve, New Yorku a Londýne. Po porovnaní čistých miezd však škandinávske a nemecké mestá strácajú pre vysoké dane a odvody do sociálneho zabezpečenia. Bratislava sa z hľadiska miezd zaradila na 51. miesto.
Keďže mzdy sú ako kritérium zmysluplné iba v ich vzťahu k cenám, UBS využila ako príklad Big Mac. Ide totiž o produkt, ktorý je dostupný vo všetkých 71 skúmaných mestách.
V globálnom priemere obyvatelia týchto miest pracujú 35 minút na jeden Big Mac. No tento priemer je zavádzajúci, pretože sa tu vynárajú obrovské rozdiely. Napríklad v Nairobi musí človek pracovať na jeden hamburger 1,5 hodiny, kým v Los Angeles či New Yorku mu na to stačí trinásť minút. Podľa štúdie Bratislavčan musí odpracovať až 55 minút, kým si môže dopriať jeden Big Mac.
Tento čas výrazne ovplyvňujú výrobné náklady a odvodové zaťaženie, takže sa môže stať, že ľudia v drahších mestách musia odpracovať na jeden hamburger viac než ich kolegovia v lacnejších mestách.
Ázijci pracujú najdlhšie
Nízke mzdy môžu pracujúci kompenzovať dlhším pracovným časom. To je prípad najmä Ázie, kde priebežný ročný pracovný čas dosahuje 2 088 hodín. V prepočte na 42-hodinový pracovný týždeň ázijskí robotníci odpracujú za rok zhruba o 50 dní viac než ich kolegovia v Paríži. Tam je pracovný rok iba 1 480 hodín.
Štúdia zistila, že kým Európania za posledných tridsať rokov skrátili svoj pracovný čas v prospech voľného času, Američania a Ázijci zrejme za prioritu považujú príjmy.
UBS poukazuje aj na znižovanie cenových rozdielov za porovnateľné služby a tovary v Európskej únie. Vytvorenie jednotného trhu a zavedenie eura prispelo k obmedzeniu rozdielov v cenách, ktoré sa od roku 1985 zredukovali približne o tretinu. Na druhej strane prijatie desiatich nových krajín opäť rozšírilo cenové rozdiely.
| Poradie miest podľa kúpnej sily | |||
| Por. | Mesto | Index1 | Big Mac2 |
| 1 | Zürich | 115,6 | 15 |
| 2 | Ženeva | 112,1 | 16 |
| 3 | Dublin | 106,5 | 15 |
| 4 | Los Angeles | 105,9 | 11 |
| 5 | Luxemburg | 105,1 | 17 |
| 6 | Chicago | 102,8 | 12 |
| 7 | New York | 100,0 | 13 |
| 8 | Berlín | 99,7 | 17 |
| 9 | Sydney | 99,0 | 14 |
| 10 | Auckland | 98,7 | 14 |
| ....... | |||
| 41 | Praha | 48,0 | 39 |
| 48 | Bratislava | 37,0 | 55 |
| 50 | Budapešť | 34,2 | 48 |
| 57 | Varšava | 28,8 | 43 |
| 1 | Čistý hodinový plat delený cenou celého koša, mimo nájomného | ||
| 2 | Odpracovaný čas, potrebný na kúpu jedného Big Maca (v minútach) | ||
| Zdroj: UBS | |||