Keď sa v Číne obyvatelia v roku 2002 postavili proti plánovanej výstavbe prístavu Jang-šan neďaleko Šanghaja, úrady protestujúcich pozatýkali, poslali do pracovných táborov, domy zvalili a projekt za 1,5 miliardy dolárov (37,6 miliardy Sk) bol do troch rokov na svete. Keď sa v belgických Antverpách rozhodli úrady rozšíriť preťažený prístav, obyvatelia dotknutých dedín si pomohli prísnymi environmentálnymi zákonmi únie a prvá fáza rozširovania sa pre zmenu o tri roky predĺžila. Rovnaké problémy čakajú aj druhú fázu, ktorá počíta s novými lodenicami na prekládku kontajnerov, napísal denník Wall Street Journal Europe.
Odpor ekológov
Ťažkosti s rozširovaním prístavov sa pritom netýkajú len Antverp. To isté riešia aj v nemeckom Hamburgu, kde miestne úrady chcú prehĺbiť koryto Labe, aby umožnili vplávanie aj väčších kontajnerových lodí. Projekt sa však ešte nezačal, a to pre odpor ochranárskej skupiny Zachráňme Labe. V holandskom Rotterdame zasa plánovali ešte v roku 2002 začať s výstavbou nového terminálu za 3,4 miliardy dolárov. Aj tento projekt však zatiaľ stojí pre odpor ekológov a rybárov. Tí tvrdia, že rozširovanie prístavov poškodí faunu a flóru pobrežných oblastí.
S tým nesúhlasia ekonómovia. Tí poukazujú na možné obrovské dôsledky na európsku ekonomiku. Väčšina tovaru sa dnes vozí kontajnerovými loďami s hlbokým ponorom, a tie potrebujú na to určené prístavy.
Rast cien
V súčasnosti rastie dovoz z Ázie ročne v priemere o 11 percent a európske prístavy nestačia tento objem zvládať. Ako informovala spoločnosť Drewry Shipping Consultants, za prvý štvrťrok 2007 až 73 percent kontajnerových lodí sa dostalo do prístavov na vykládku neskoro. V prvom štvrťroku minulého roka to bolo 43 percent. Každý deň navyše pritom lodné firmy stojí 30-tisíc eur za loď.
Ekonómovia sú presvedčení, že ďalší odklad rozširovania prístavov bude mať obrovské dôsledky na európsku ekonomiku. Menej dovozov lacnejšieho tovaru z Ázie povedie k zvýšeniu cien pre európskych spotrebiteľov a na druhej strane obmedzenie vývozu ovplyvní rast hospodárstva únie. Napríklad v minulom roku vyviezla Európa do USA tovar za 333 miliárd dolárov. Väčšinu pritom kontajnerovými loďami cez západoeurópske prístavy.
Práva pre prístavy
Prudko sa rozmáhajúca Ázia nedáva Európe šancu na príliš dlhé uvažovania. Napríklad len Singapur dnes dokáže ročne spracovať 25 miliónov kontajnerových jednotiek a mnohé ďalšie ázijské prístavy spracujú 10 miliónov. V Európe to dokáže iba Rotterdam. V USA najväčší prístav v Los Angeles zvládne ročne len osem miliónov. Bizarná situácia je v ostrovnej Británii, kde prístavy nedokážu prijať ani jednu kontajnerovú loď z Ázie a musia ich posielať cez Lamanšský prieliv späť do Holandska, kde sa tovar preloží na menšie lode a vráti sa späť.
Európska komisia sa preto rozhodla, že napriek širokému uplatňovaniu ľudských práv a zákonov v oblasti životného prostredia vstúpi do procesu. Podľa WSJE už pripravuje smernicu, ktorá by prístavom dala väčšie možnosti pri sporoch s environmentalistami. Podľa komisára pre dopravu Jacqua Barrota totiž bránenie rozširovaniu prístavov vedie práve tak k poškodzovaniu životného prostredia. "Ak neumožníme rozšírenie prepravy tovaru po mori, bude sa väčšina prepravovať kamiónmi po cestách so všetkými dôsledkami pre životné prostredie, najmä CO2 v ovzduší," dodal Barrot.
Najväčšie prístavy na svete
(za rok 2005)
1. Šanghaj Čína
2. Singapur* Singapur
3. Rotterdam Holandsko
4. Ningbo Čína
5. Ťian-džin Čína
6. Guang-žu Čína
7. Pusan Južná Kórea
17. Antverpy Belgicko
* - Medzičasom si Singapur a Šanghaj miesta vymenili.